Hoci oficiálne sa nik vyjadrovať pre médiá nechce, tragédia na nich silno zaúčinkovala. Ako nám povedal jeden zo starých baníkov, nie je im osud rodín, ktoré ostali bez živiteľov, ľahostajný. "Takáto tragédia sa stane raz za dlhé roky a život ide ďalej. Aj práca v bani. Baník nemá inú šancu, ako naučiť sa so strachom žiť. V podstate vždy treba ísť do práce s tým, že môžeme fárať naposledy," hovorí baník.

Všetci si uvedomujú, že bezpečná baňa neexistuje. Aj v tých baniach na svete, o ktorých sa hovorilo ako o bezpečných, už prišlo k nešťastiam.

Baníci nechcú rozprávať aj preto, že väčšina z nich sa bojí straty práce. Pre veľkú časť rodín na hornej Nitre je baníctvo hlavným zdrojom obživy už dlhé desaťročia. Hornonitrianske bane majú vyše 4-tisíc zamestnancov, priemerná mzda sa pohybuje okolo 17-tisíc korún. Baníci však radi spomenú, že v porovnaní s minulosťou už baníci zďaleka nemajú takú cenu ako v minulosti. Kedysi to bola rovnako ťažká, ale podstatne lepšie platená profesia.

"Baník bol niekým. Za socializmu sme zarábali veľmi dobre. Omnoho viac ako v iných profesiách," hovorí baník.

V súčasnosti už ich povolanie žiadnu zlatú baňu nepredstavuje. Priemerný plat zamestnanca Hornonitrianskych baní dosahuje okolo 17-tisíc korún. Aj chlapi, ktorí robia ťažkú prácu v podzemí, sú radi, ak presiahnu mesačnú mzdu 20-tisíc korún.

O tragédii sa dnes diskutuje hlavne v baníckych rodinách a niekoľkých baníckych krčmičkách v Prievidzi a okolitých mestách. Hlavnou témou je presakovanie vody z nadložia, ktoré mohlo avizovať možnú tragédiu. Napriek tomu baníci zatiaľ neprehovorili, hoci ide hlavne o ich životy. Svoje názory tlmočia skôr cez kolegov, ktorí tu už nepracujú a nič neriskujú. Väčšina sa spolieha na to, že ostatné úseky sú bezpečnejšie. Úplnú istotu však nemôže mať nik, kto pracuje pod zemou. (eta)