Krátko pred koncom zápasu sovietskych vodných pólistov s maďarskými na melbournskej olympiáde 1956 sa voda sfarbila na červeno. Ervinovi Zádorovi sa z dvoch rán pod okom rinula krv z tváre na prsia ešte aj keď vyšiel z bazéna. Až kým mu ich nezošili trinástimi stehmi.
Päťapoltisícové hľadisko Crystal Palace, ktoré takmer bez výnimky držalo palce Maďarom, sa dostalo do absolútneho tranzu.
"Mnohí nahnevaní diváci sa zhlúčili pri vode, hrozili päsťami, vyrevovali nadávky a pľuvali na Rusov. Len rázny zásah policajtov, ktorí zrejme čakali v úzadí, zabránil výtržnostiam," referoval na druhý deň austrálsky denník The Age.
Zápas sa nedohral, ale v platnosti ostal jeho stav: Maďari ho vyhrali 4:0.
Písal sa 6. december 1956. Bolo Mikuláša. Nerozdávali sa však darčeky, ale nad vodou nadávky a pod ňou kopance.
Mesiac predtým sovietska armáda krvavo potlačila maďarskú revolúciu. Stálo to život vyše 2700 Maďarov. "Bolo to zvláštny zápas. Museli sme ho vyhrať, lebo sme si želali pomstu," tvrdil na nedávnych oslavách protikomunistickej revolty dnes už 72-ročný kapitán tímu György Kárpáti.
Na obhajobu zlata z helsinskej olympiády 1952 sa maďarskí pólisti pripravovali v Budapešti. Šesť týždňov deň čo deň dvojfázovo na Margitinom ostrove. Aj 23. októbra, v deň prvej veľkej demonštrácie. "Večer sme si pripili pohárom sektu," spomína Kárpáti v nemeckom Der Tagesspiegel. Na začiatok revolúcie? "Nie, nie. DezsŚ Gyarmati mal narodeniny." Až keď im na druhý deň zrušili tréning a v ktorýsi ďalší začala streľba doliehať až do ich hotela nad mestom, pólisti zistili, že sa deje čosi vážne.
Do Melbourne ich poslali cez Prahu, kde ako keby v karanténe bez pravdivých informácií stvrdli celý týždeň. Až v Austrálii sa dozvedeli celú krutú pravdu o konci budapeštianskeho povstania.
V olympijskom turnaji kráčali Maďari od víťazstva k víťazstvu. Na ceste za zlatom ich čakali už len Sovieti a Juhoslovania.
Péter Kasza v článku pre Neue Zürcher Zeitung cituje aj Zádora, ktorý žije v kalifornskom Stocktone: "Pred Rusmi sme mali rešpekt, ale, pochopiteľne, využili sme situáciu. Všetci sme vedeli rusky a súperov sme provokovali: Vy bastardi! Vy nás bombardujete! Ale to bol len test, či sa prestanú kontrolovať."
Až keď Gyarmati udrel jedného z nich do tváre, stratili súperi nervy. Maďari fauly trestali gólmi. Dva zo štyroch strelil Zádor. Po poslednom k nemu priplával Antal Bolvári a vraví mu: "Môžeš prevziať Prokopova? Ten idiot mi rozdrúzgal bubienok."
Zádor nezaváhal. Kapitánovi zbornej sa vysmial do tváre a ešte vyštekol, aký je úbohý on aj jeho mater. Prokopov vybuchol ako sopka a Maďara z plnej sily udrel do tváre.
"Videl som všetky hviezdičky a hlavou mi preblesklo: Som ja len idiot! Keď som vyšiel z bazéna, namierili na mňa kameru a pýtali sa: Ste bojovník za slobodu? Ešte aj dnes sa nad otázkou musím smiať. Mňa v tej chvíli zaujímalo jediné: či budem môcť hrať na druhý deň proti Juhoslovanom."
Kapitán zlatého tímu Kárpáti sa po trojmesačnom turné po Spojených štátoch na pozvanie magazínu Sport Illustrated vrátil domov. Šiesti z tímu však emigrovali (podobne ďalší štyridsiati z maďarskej výpravy). Aj Zádor.
Fotografia jeho skrvavenej tváre obletela celý svet. Dodnes ho ňou vítajú, kamkoľvek príde. Nemá väčšieho jedu.
"To vy ste sa nechali Rusmi zbiť?" oslovil ho raz Richard Nixon. "Áno, pán prezident, ale ten zápas sme vyhrali," pripomenul mu.
"Je to najlepšia neopísaná story všetkých čias," usúdil o najkrvavejšom vodnopólovom zápase histórie chýrny producent Quentin Tarantino a nechal o ňom nakrútiť film. V Maďarsku ho nedávno premiérovali pod názvom Búrka slobody.
MARIÁN ŠIMO
