Hry XVI. olympiády boli vôbec prvé na južnej pologuli. V stredu uplynie pol storočia od chvíle, keď ich na stotisícovom Cricket Grounde v austrálskom Melbourne namiesto tridsaťročnej britskej kráľovnej Alžbety II. otvoril jej o päť rokov starší manžel princ Philip, vojvoda z Edinburgu.
Šport sa koncom novembra 1956 vybral na druhý koniec sveta. Inokedy o takom čase zvykol bilancovať uplynulý rok alebo už rozbiehal prípravu na ďalší.
Z Európy do Austrálie je cirka dvadsaťtisíc kilometrov. Aj renomované letecké spoločnosti vtedy na ich prekonanie potrebovali dva-tri dni. Československá výprava so 64 športovcami (vrátane jedenástich slovenských) cestovala francúzskym špeciálom Armagnac celý týždeň. Späť mesiac. Loďou do Vladivostoku, potom vlakom Transsibírskou magistrálou do Moskvy a stamodtiaľ do Prahy lietadlom.
Maďarov vítali ovácie
Na konci dlhej a drahej cesty čakal športovcov u protinožcov obrátený deň aj rok.
Aj svet akoby sa chcel vrátiť tam, kde bol pred desaťročím. Zasa do vojny. Strieľalo sa na Blízkom východe aj v strede Európy.
Len čo Egypt znárodnil francúzsko-britskú spoločnosť spravujúcu Suezský prieplav, s podporou európskych veľmocí naň zaútočil Izrael. Na protest proti bombardovaniu Káhiry a obsadeniu Gazy i Sinajského polostrova ohlásil bojkot olympiády nielen Egypt, ale aj Irak a Libanon. Z Izraela, kde nariadili mobilizáciu mužov aj žien až do šesťdesiatky, dorazila do Melbourne iba symbolická, trojčlenná výprava.
Starý kontinent v rovnakom čase vzrušovala maďarská tragédia. Holanďania a Španieli na znak odporu ku krvavému potlačeniu budapeštianskeho povstania sovietskymi vojskami olympiádu odmietli. Chýbali aj Švajčiari. Tí tak dlho váhali, či olympiádu bojkotovať, alebo nie, až im Swissair oznámil, že nemá už súce lietadlo, ktoré by ich na piaty kontinent včas dopravilo.
Žiadna z výprav na slávnostnom otvorení olympiády nedostala také ovácie ako maďarská. Ani domáca, austrálska.
"Až vtedy sme si uvedomili, že svet nás, športovcov, identifikuje s revolúciou," priznal sa neskôr kapitán vodnopólovej reprezentácie György Kárpáti.
Brundage: Sú to Hry jednotlivcov
"Krvavý masaker v Maďarsku v každom civilizovanom človeka budí hrôzu, ale nie je dôvodom búrať medzinárodnú spoluprácu a dobrú vôľu," brzdil emócie olympijský boss Američan Avery Brundage a prízvukoval: "Olympijské hry sú súťažou jednotlivcov a nie národov."
Na melbournských Hrách 1956 chýbala aj Čína, ktorej prekážalo pozvanie výpravy Čankajškovho Taiwanu. Štartovalo na nich iba 67 krajín, menej ako štyri roky predtým v Helsinkách (69). Ako prvé v histórii doplatili na politický bojkot. Nedosiahol síce rozmery Montrealu 1976, Moskvy 1980 či Los Angeles 1984, ale (popri drahých nákladoch) prispel k tomu, že počtom účastníkov (3314) sa olympiáda nevyrovnala ani poslednej predvojnovej v Berlíne (3980).
"Priniesla však dobrý šport," pripomína nemecký historik Karl Adolf Scherer v knihe 100 rokov olympijských hier. Zrodilo sa 17 svetových rekordov, dva ďalšie boli vyrovnané.
Maďarka s Ruskou ruka v ruke
Medailovo najúspešnejšími účastníčkami sa stali dve gymnastky, paradoxne zo znepriatelených výprav, ktorých vodnopólové tímy zviedli "najkrvavejší zápas histórie". Maďarka Ágnes Keletiová (4 - 2 - 0) a Ruska Larisa Latyninová (4 - 1 - 1) deň predtým dostali v prostných zhodou okolností navlas rovnakú známku a bok po boku stáli na najvyššom stupienku.
Nemecký publicista Robert Lemke vo Veľkej príručke letných hier pôvabne opisuje, ako 36-ročná Keletiová, sprvu s rukami za chrbtom, sa počas maďarskej hymny ľavačkou centimeter po centimetri približovala k Latyninovej pravačke, až sa ich ruky spojili. "Pôsobili ako dve sestry uprostred rozhádaného sveta," píše autor.
Keletiová, ktorej otec za vojny skončil v Osvienčime, sa už do Maďarska nevrátila. Žije v Izraeli a podľa stránky yewishsports.net je s desiatimi medailami stále najúspešnejšou olympioničkou židovského pôvodu - z mužov ich viac získal iba americký plavec Mark Spitz.
"Buďme jeden národ"
Dobrosrdeční "aussies" boli skvelými hostiteľmi. Do dejín sa zapísali šťastnou inováciou záverečného ceremoniálu: od Melbourne 1956 naň účastníci nenastupujú podľa krajín, ale naraz a mixovane. S nápadom prišiel 17-ročný Austrálčan čínskeho pôvodu John Ian Wing. "Buďme v rozlúčkovom defilé jeden národ," navrhol v liste organizátorom.
Olympiádou však Melbournčania pomohli aj sami sebe. "Pred päťdesiatym šiestym sme tu mali len dostihový Melbourne Cup a kriketový Tests. Teraz môžeme hostiť akékoľvek veľké podujatia," cituje webová stránka mesta basketbalového olympionika Wayna Carrolla.
Podľa najnovšej štúdie londýnskej prieskumnej firmy ArkSports je Melbourne dokonca najideálnejším veľkomestom na veľké športové akcie spomedzi dvadsiatich hodnotených. Až za ním skončili Paríž, Sydney, Berlín aj Londýn.
Multikulturálny Melbourne si v nedeľu pripomenul polstoročie podujatia, ktoré naštartovalo jeho popularitu. John Landy, bývalý skvelý strednotratiar, neskôr guvernér domovského štátu Victoria, po 50 rokoch opäť skladal olympijský sľub a iný fenomenálny bežec Ron Clarke, dnes primátor Gold Coast (Zlatého pobrežia), zapaľoval olympijský oheň...
Ján Zachara: Ochrápaní sme museli boxovať v noci
Aj československých športovcov strašil pred melbournskou olympiádou prízrak zvaný aklimatizácia. "Na sústredení v Soběslavi nás tréner Pazdera každú noc o jednej zbuntošil z postele a vyhnal do telocvične boxovať. Boli sme ochrápaní a zašívali sme sa, ako sa dalo," spomína olympijský víťaz z Helsínk 1952 Ján Zachara. "Najviac rozumu z nás mal fenomenálny Emil Zátopek. Aklimatizoval sa počas týždňovej cesty lietadlom. Kdekoľvek sme zastali tankovať, vybehol a trénoval. Bol to profík."
Nekonečná spiatočná cesta loďou s jednotvárnou baraninovou stravou liezla všetkým na nervy. Odlúčenie od rodiny počas Vianoc najťažšie znášal boxer Július Torma, olympijský šampión z Londýna 1948. Od zlosti si dokonca rozbil hlavu. "Zavrel sa na hornej palube a komunikoval len so Zacharom a so mnou," spomína kanoista Ladislav Čepčiansky, s dvoma šiestymi miestami najúspešnejší zo Slovákov. "My v poltopánočkách a v Moskve snehu po kolená," smeje sa 78-ročný Zachara. "Vtedy sme nadávali ako pohani, ale na staré kolená aspoň máme na čo spomínať." (mo)
Maďarka Ágnes Keletiová (na bradlách) len v Melbourne získala štyri zlaté. FOTO - INTERNET
