"Neviem predpokladať, ako by sa vyvíjala, či zásadne zmenila moja kariéra. Jednak som pred rokom 89 pôsobila vo svojej profesii pomerne krátko a jednak som pracovala vo veľmi dobrom
a šťastnom prostredí. Zaoberala som sa výskumom rodiny a nestihla som pocítiť v profesionálnej oblasti režimové tlaky tak, ako možno kolegovia v iných oblastiach výskumu. Neboli sme tlačení do politickej roviny tak ako iné segmenty výskumu. V osobnom živote to už bola "iná káva". Práve ten určite zmenili možnosti, sloboda, otvorenosť svetu. Vždy si to s rovnakou vďakou uvedomím vtedy, keď cestujem - a ja cestujem pomerne veľa.
Myslím, že svoju príležitosť nájde každý, kto je pripravený uchopiť ju. Som presvedčená, že začať s čímkoľvek sa dá v každom veku. Nemá význam zaoberať sa tým, čo nám ušlo, treba zabudnúť na to, čo sme nestihli a uvedomiť si dnešnú realitu a svoje možnosti. A plávať zo všetkých síl.
Pre starších to dnes môže byť niekedy ťažšie. Napríklad preto, že niektorí zamestnávatelia ešte stále podliehajú mýtom o tom, že najlepší zamestnanci sú mladí, ale onedlho i to môže byť prekonané. Dnes je aj staršia generácia flexibilnejšia, výkonnejšia, dravšia, schopná pracovať, a zamestnávatelia aj z ekonomických a praktických dôvodov prichádzajú na to, že predsudky v tejto oblasti sú neopodstatnené. Možno môj optimizmus pramení z toho, že
aktuálne vidím okolo seba niekoľko neuveriteľne pozitívnych príbehov ľudí, ktorí napríklad po 55-ke začali nanovo a lepšie."
Rastislav Podhorec, sales and marketing
director:
"Od prvej chvíle som si uvedomil, že začína zmena, ktorá otvára veľké možnosti a rozhodol som sa ich využiť. Zatiaľ čo moji spolužiaci chodili na oslavy, ja som pracoval. Nehľadel som ani tak na to, aby som zarobil peniaze, ale aby mi práca dala skúsenosti, chcel som byť čo najlepší. V tom čase nebolo toľko príležitostí študovať v zahraničí, tak som hľadal iné cesty ako zvýšiť svoju hodnotu a nadobudnúť viac vedomostí a skúseností, ako mi mohla dať škola.
V tom čase som sa začal viac zaujímať o spoločnosť Procter and Gamble, chcel som vedieť aké pracovné možnosti ponúkajú študentom. Písal som článok na túto tému a popri tom som sa stretol s manažérmi tejto firmy. Zrejme ich môj prístup zaujal, pretože onedlho ma oslovili, či nechcem pre nich pracovať. Ešte pred skončením školy som sa zaujímal o to, čo budem robiť, kde by som sa mohol čo najlepšie uplatniť. Pokiaľ viem, nebolo vtedy veľa ľudí, ktorí by nad tým premýšľali.
Čo by so mnou bolo, keby nebol rok 1989? Zrejme by som skončil vysokú školu, potom by som išiel na vojnu a potom by som sa v nejakej banke pomaly prepracovával od prepážky vyššie. Ale určite by to išlo pomalšie a určite by bolo menej priestoru na uplatnenie. Chodil by som do práce na ôsmu a o pol štvrtej vypadol a venoval sa možno záhradke. Myslím, že ak sa chcel vtedy niekto niekam prepracovať, dalo sa to len po línii známostí."
Šarlota Pufflerová, riaditeľka
občianskeho združenia:
"Ja som pred novembrom bola vedkyňa. Bola to zaujímavá pekná práca, v kultivovanom prostredí, tak trošku odtrhnutom od reality - čo bolo v tom čase príjemné - a keby sa nič neudialo, asi by som pri tej práci zostala. Ale pred sedemnástimi rokmi prišla zásadná zmena. Otvoril sa svet, nielen v tom zmysle, že sa dalo cestovať, ale že sme mohli aj pracovne obrátiť tým smerom, akým sme chceli. Potom sa zrazu začali diať veci, ktoré boli ohrozujúce a mohli zvrátiť vývoj späť a to pre mňa znamenalo robiť niečo preto, aby sa zmena dokončila. Tento fakt ma vymietol z akademického prostredia. Odišla som do tvrdej reality mimovládnych organizácií, kde sa ľudia snažia dennodenne niečo meniť a úplne naruby som obrátila svoj systém fungovania.
Tak ako sme boli predtým každý vo svojom súkromnom exile, teraz môžeme robiť čokoľvek a to je pre mňa motorom. Zrazu každý môže prejaviť, čo dokáže. To je normálny život - nehovorím, že človek nenarazí, ale môže skúšať ďalej, možnosti sú neobmedzené. A ja som zakotvila v úplne najlepšom prostredí - je to nezávislý priestor, kde nikto nikomu nediktuje a máte slobodu riadiť svoj profesionálny život. Sloboda "samozrejme" znamená aj určitú neistotu pre každého z nás a odkryla mnohé problémy - napríklad pracovné možnosti žien - ale nemá zmysel reptať na niečo v špajze. Problémy sa musíme naučiť riešiť. Pokým ľudia nezačnú dôverovať svojim schopnostiam, tak sa nepohnú." (gal)
