Je nás teda aspoň viac ako homosexuálov? No ktovie, možno sú ich počty už dnes podcenené. A abstinentské nadhodnotené? Čo všetko ma stretá v úlohe „nepiča“:
Návšteva zvyčajne donesie fľašu alkoholu, čo pre mňa znamená, že prišla s prázdnymi rukami.
Urobím niekomu nejakú službu a hádajte, čo dostanem? Zase som robil zadarmo.
Sadnem si s manželkou do nejakého podniku a objednám pivo a džús. Hádajte, čo budem robiť po donesení ako prvé. Samozrejme, presúvať poháre.
Po troch hodinách posedenia zisťujem, že už neexistuje nič, čo by som mohol vypiť. Áno, vypiť šesť pív sa dá poľahky. Skúste však vypiť šesť trojdecových džúsov. Žalúdok bude kričať: „Abstinovať mi škodí!“
Pri platení účtu za nápoje zistím, že som zase prepil viac ako druhá (alkoholová) strana.
U lekára sa na mňa krivo pozerajú, keď odmietam kvapky s obsahom alkoholu (áno, aj abstinenti môžu byť extrémistickí), a pomstia sa mi tým, že olejové kvapky budú stáť dvakrát toľko.
Na Silvestra ani po vypití fľaše detského šampusu ešte stále nezapadám do kolektívu ostatných, ktorí bujaro oslavujú príchod ďalšieho roka bohato poprelievaného pivom, vodkou, vínom či aspoň burčiakom.
Na záver si s úsmevom vypočujem reportáž na TA3 o tom, ako ministerstvo zdravotníctva vypracovalo národný akčný plán na boj proti drogám. Alkohol je u nás najrozšírenejšou drogou a štát s ním ide bojovať... Aké úsmevné! Kam by sme došli, keby mal štát žiť z DPH za nealkoholické nápoje namiesto spotrebnej dane z alkoholu?
Nič z uvedeného neberte vážne. Byť abstinentom naozaj nie je nič nenormálne a žiť bez alkoholu je ľahké. A vy ostatní: Na zdravie!
petermiksik.blog.sme.sk
Autor: PETER MIKŠÍK
