Pre obdivovateľky francúzskeho herca Jeana Gabina patril 15. november 1976 medzi smutné dni. Ich idol, jeden z najpopulárnejších európskych hercov 20. storočia, zomrel. Hoci bol slávny, slávu z duše nenávidel. Viac než svoju profesiu miloval vidiek, svoju farmu, osamelé prechádzky, dostihové kone a more. V Atlantickom oceáne našiel po smrti podľa svojho želania aj miesto posledného odpočinku.Pri pozeraní takmer každého z jeho stovky filmov má divák pocit, že tento herec ani nehrá, ale že jednoducho je komisárom Maigretom, galejníkom Jeanom Valjeanom z Hugových Bedárov, tulákom, trestancom či sympatickým gangstrom.
Chcel byť rušňovodičom
"Je úžasné sledovať, čo dokáže obyčajným zvraštením obočia, pokrčením ramien či poklepaním prstov po stole," napísala už v 30. rokoch minulého storočia o začínajúcom hercovi kritička Odette Pannetierová. A hoci nemal na herectvo žiadnu odbornú prípravu, patria už jeho prvé filmy Pépé le Moko, Veľká ilúzia či Človek beštia k zlatému fondu svetovej kinematografie.
Uzavretý dedinský mládenec s mužnými črtami a uhrančivým pohľadom, ktorý nedokončil ani strednú školu, zdedil totiž po matke krásny hlas, po otcovi herecký talent, bol prirodzene inteligentný a mal zmysel pre humor.
Aj keď sám po hereckej kariére netúžil (nechcelo sa mu učiť úlohy), a radšej by bol rušňovodičom, otcovi, kabaretnému umelcovi a spevákovi, sa ho podarilo malou ľsťou priviesť na divadelné dosky. Pod zámienkou, že ide navštíviť svojho priateľa, správcu divadla Folies-Bergere, zobral so sebou aj Jeana. "Toto je môj syn. Je to darebák, ale bude robiť divadlo. Keby si mohol pre to niečo urobiť. Ja by som ho musel asi nakopať." Divadelné prostredie si však mladíka rýchlo získalo.
Po otcovi prevzal neskôr aj jeho umelecké meno Gabin.
Milenec Marlene Dietrichovej
Narodil sa ako Jean Alexis Moncorgé 17. mája 1904 v Paríži, kam ho jeho matka prišla porodiť z neďalekej dedinky Mériel. Spočiatku hral ako "Gabinov syn" malé úlohy, neskôr uspel v konkurze do slávneho Moulin Rouge so šansónom svojho obľúbeného Mauricea Chevaliera. Bol však nielen dobrý spevák, ale aj tanečník.
Nasledovali väčšie úlohy, najskôr v operete. Pred kamerou stál prvý raz v roku 1929 v nemom filme. O rok neskôr dostal úlohu vo filme Každý má šancu, v ktorom sa tancovalo a spievalo, a podpísal aj prvú viacročnú zmluvu s filmovou spoločnosťou. Potom už išiel modrooký sympaťák z úlohy do úlohy, niekedy ich zvládol za rok aj päť.
V roku 1940 odišiel z Paríža, pretože sa nechcel podriadiť kinematografii, ktorú riadila nemecká okupačná správa, a so svojou druhou manželkou, tanečnicou Dorianou, odišiel na juh.
O rok neskôr prekvapil tento introvert prijatím ponuky z Hollywoodu, kam ho zlákala slávna Marlene Dietrichová. Prežil s ňou niekoľko vášnivých rokov.
Poddôstojník s plnými nohavicami
V roku 1943 sa vrátil do Európy ako poddôstojník, aby pomohol oslobodiť svoju krajinu. Nebolo to však ani tak z vlastenectva ako pre kamarátov v prvej línii: "...nemohol by som sa im potom pozrieť do očí a stisnúť im ruky. Preto som odišiel do tej hnusnej vojny, aj keď som mal plné nohavice." Ako veliteľ tanku sa zúčastnil na bojoch pri Colmare, aj na záverečnej operácii spojencov na Rýne. Do oslobodeného Paríža však prichádzal tank bez Gabina. On radšej sledoval slávnostnú prehliadku z okna hotela Claridge - necítil sa byť totiž oslavovaným vojnovým hrdinom.
Delonov priateľ
Po vojne vytvoril desiatky filmových postáv, za niektoré z nich získal ocenenie na medzinárodných filmových festivaloch v Benátkach i v Berlíne. Vo filme Tetovaný sa objavil po boku slávneho Louisa Funesa, hoci ho príliš v láske nemal. Veľmi dobrý vzťah mal, naopak, s Alainom Delonom, s ktorým nakrútil napríklad známu drámu Dvaja muži v meste. Svoj posledný film Svätý rok nakrútil krátko pred smrťou.
Keď už otec, nech je to Gabin
Životom tohto charizmatického herca prešlo veľa žien, len s jednou však vydržal celých 27 rokov - až do smrti. S krásnou modelkou Marcelle Fournierovou sa oženil v roku 1949 a o tri roky na to si kúpili na vidieku farmu, ktorú Gabin opúšťal len v čase nakrúcania. Mali spolu syna a dve dcéry, jedna z nich vydala nedávno knihu Keď už mať otca, nech je to Gabin.
