Pred rokom český denník Mladá fronta Dnes uverejnil výzvu, že hľadá ľudí narodených 17. novembra 1989. Cez svojho brata sa o nej dozvedela aj Eva Faltusová z Ilavy. Nebola síce českou občiankou, no prihlásila sa a pozvali ju na stretnutie. Z tridsiatich dvoch detí, ktoré sa v Česku v deň nežnej revolúcie narodili, ich na Národní třídu - dejisko revolučných udalostí - prišlo niečo vyše dvadsať a ona zo Slovenska jediná.
"Rozprávali sa s nami, fotografovali si nás a ukazovali nám obrázky súvisiace s minulosťou," spomína Eva. "Nepoznala som takmer nič z toho, čo bolo na nich zachytené: spartakiáda, vtedajší prezidenti Československa a Sovietskeho zväzu, nejakí speváci, československý kozmonaut, policajti."
Eva vedela len toľko, že 17. november bol deň študentov a že vtedy padol komunizmus. V škole sa o tom ešte poriadne neučili, všetci sa akurát vždy tešia, že v ten deň je voľno.
"Keď článok v magazíne vyšiel, priniesla som ho ukázať spolužiakom. Až keď začal kolovať po triede, začali si uvedomovať, čo sa vlastne v novembri 1989 udialo."
Denník SME pre mesiacom uverejnil na svojich internetových stránkach výzvu, aby sa prihlásili ľudia, ktorí mali v deň nežnej revolúcie 17 rokov. Stretli sme sa s tromi z nich. Ich životy by sa určite vyvíjali úplne iným smerom, nebyť niekoľkých tisícok odvážnych študentov a disidentov v roku 1989. Ako si na 17. november 1989 spomínajú? Vedeli vtedy mladí ľudia o Pražskej jari a jej násilnom ukončení v auguste 1968?
m m m
Dnes 34-ročný Rasťo Podhorec, absolvent Leteckej akadémie v Košiciach a marketingový riaditeľ, oslavoval v piatok 17. novembra 1989 sedemnáste narodeniny s priateľmi na sústredení tanečného súboru. O revolučných udalostiach sa dozvedel o deň neskôr od bratranca, ktorý študoval v Prahe. Okamžite sa nadchol, aj keď o poslednej snahe o poľudštenie režimu v roku 1968 veľa nevedel. "Vedel som o tom asi toľko, že niečo sa vtedy udialo, že spoločnosť bola v kríze. Bolo to tabu," hovorí. "Rodičia ani učitelia mi nič nehovorili. Politika bola vo všeobecnosti na okraji záujmu. Niekoľkokrát som však fascinujúco počúval Hlas Ameriky. A nechcelo sa mi veriť, že pravdy môžu byť viaceré."
m m m
Jana Záhumenská, ktorá dnes študuje v Nitre sociálnu prácu a zároveň pracuje v sociálnej sfére, bývala pred 17 rokmi s rodičmi vo Fiľakove. O revolučnom dianí sa dozvedela až po svojich narodeninách z médií. Nežná pre ňu vtedy neznamenala veľa. O praktikách vtedajšej moci vedela len toľko, že kapitalizmus je hlúposť, že aj tak sa máme my lepšie. O Pražskej jari nemala ani tušenie. "Vedela som, že k nám prišli ruské vojská a že sa v podstate nič dôležité nedialo, len nám prišli pomôcť, takže vykonali dobrú vec."
m m m
V deň študentstva v roku 1989 oslavovala svoje sedemnástiny aj Košičanka Dagmar Lešťanová. Trvalo niekoľko dní, kým sa revolučná nálada dostala z Prahy a Bratislavy aj na východné Slovensko. "Pamätám si na fantastickú atmosféru pod balkónom, mráz a sneh, štrnganie kľúčmi, na vlak revolúcie, ktorým prišli do Košíc študenti a herci z Bratislavy, na Milana Kňažka a Jána Budaja," spomína absolventka práva, ktorá dnes pracuje na Ústavnom súde v Košiciach. Bola jedináčik, rodičia sa o ňu báli, prehovárali ju, aby nikam nechodila, začali jej rozprávať o šesťdesiatom ôsmom roku, o perzekúciách. "V škole sme mali vylepený portrét Václava Havla s heslom Pravda zvíťazí, vášnivo sme so spolužiakmi debatovali. Učitelia však boli veľmi rezervovaní, radšej sa k ničomu nevyjadrovali. Nespomínam si, že by sa našiel jediný, ktorý by nás nejako podporil. Bola som z toho trochu zmätená."
Náhoda zariadila, že niektorým ľuďom médiá každý rok pripomenú, že majú narodeniny. Na svet prišli totiž v deň, keď sa začínala nežná revolúcia - 17. novembra 1989.
Presne v deň, keď polícia riadená komunistickým režimom zbila v Prahe na Národnej triede pri pokojnej demonštrácii študentov, sa narodila aj Eva Faltusová z Ilavy. Včera odvtedy ubehlo 17 rokov. Presne o toľko rokov zostarli v tom čase traja študenti, ktorí v prvý deň revolúcie oslavovali 17 rokov.
