Nešlo o málo, úspešný spoločný projekt brnianskych súborov Divadla na provázku a HaDivadla čoskoro po premiére nielen zakázali, ale vedúcim osobnostiam oboch divadiel hrozil aj súd. Hoci totalitný režim už začal povoľovať (i keď viac v okolitých štátoch východného bloku než u nás), nebolo veľa tých, ktorí verili Šabatovým prorockým slovám. Navyše, vzápätí komunisti opäť posadili do väzenia Václava Havla.
Jeho odsúdenie síce nesúviselo priamo s inscenáciou Rozrazil, no aj v nej mal svoj významný vklad. Jej prvou časťou bola totiž Havlova najnovšia hra Zítra to spustíme, napísaná špeciálne pre toto predstavenie, ktorá bola kombináciou historickej rekonštrukcie vzniku Československej republiky a jeho verzie o zmysle októbra 1918. Havlovo autorstvo bolo známe len najužšiemu okruhu a je isté, že keby o ňom cenzori vedeli, ich postup by bol podstatne tvrdší.
Netradičné predstavenie scénického časopisu Rozrazil vytvorili obe spriaznené divadlá k 70. výročiu vzniku ČSR ako odvážnu a pravdivú výpoveď o historicko-politicko-morálnych súvislostiach života v normalizovanom Československu. Z oficiálneho javiska zaznievali na to obdobie neslýchané vety o slobodných voľbách či prevolávanie na slávu T. G. Masaryka.
Jedným z kľúčových textov bol Symposion, kde v pracovnom tábore mukli s prezývkami Platón, Hegel, Rousseau či Hobbes viedli nad ešusmi filozofickú dišputu.
„Každé úsilie o monopol pravdy vždy uvoľňuje cestu pre tyraniu. Žiť v pravde znamená žiť slobodne,“ dozvedalo sa publikum a vzrušujúci pocit počúvania „zakázaných myšlienok“ znásobovala aj nepríjemne povedomá prítomnosť neviditeľných odpočúvačov, občas zasahujúcich sponad javiska do debaty.
Scénický časopis Rozrazil s podtitulom O demokracii prezentoval svoje prihlásenie sa k tejto politickej, spoločenskej a hlavne morálnej kategórii s krátkym dištancom takmer presne rok. Nečakaná derniéra prišla 17. novembra 1989 v pražskom klube Na chmelnici. Už počas predstavenia prichádzali do divadla ľudia priamo zo študentskej demonštrácie, no neplánovaným vyvrcholením večera bolo, keď herci pozvali na scénu študenta Romana Ráčka, aby podal autentické svedectvo o brutálnom zásahu policajtov na uliciach.
Obe divadlá okamžite vstúpili do štrajku, skúšanie a hranie vystriedalo rozmnožovanie letákov či prípravy a moderovanie demonštrácií. Séria štrajkových večerov v divadle a celá aktivita oboch súborov v novembri a decembri 1989 dostala spätne názov Rozrazil 2 (Občianske fórum).
Potreba pravdivého publicistického divadla v nových, slobodných pomeroch odrazu akoby nebola aktuálna. No ukázalo sa, že tradícia Rozrazilu ako symbolu boja proti neduhom spoločnosti je stále inšpirujúca – tretí Rozrazil (K súčasnosti) sa zrodil pri desaťročnom jubileu nežnej revolúcie. Tentoraz nepomáhal rozširovať priestor slobody a premáhať strach, ale satirou bojoval proti priemernosti, zadubenosti a netolerancii.
Podobnú zbraň zvolili tvorcovia aj pri štvrtom čísle „hraných novín“, o čom svedčí už podtitul Rozrazilu 4 – Brno je Brno je Brno je Brno. Premiéra bude zajtra v Divadle Husa na provázku a ako pre SME povedal dramaturg Petr Minařík, na sklonku totalitného režimu bolo predstavenie hlavne rotačkou názorov, protestným hlasom, no pokúšať sa dnes o niečo podobné je síce tiež možné ba nutné, ale treba zvoliť inú formu. „Divadlo má dnes vlastnú tribúnu, ktorou je tlačený mesačník Rozrazil. Viac ako vykričať do sveta svoj hlas sme teda chceli pozbierať slová a myšlienky, ktoré sa šíria okolo nás, a pokúsiť sa im vrátiť dôstojnosť a váhu. Možno aj tým, že sa zabalia do nadsádzky,“ hovorí Petr Minařík.
Podľa učených medicínskych knižiek je Rozrazil lekársky liečivá rastlina, kvitnúca od júna do augusta. Jej divadelný menovec kvitne, ako napovedajú premiéry, hlavne v jeseni, jeho blahodarné účinky sú, chvalabohu, permanentné.
Napokon, ako sa píše v herbári, ide predsa o vytrvalú bylinu.
