Aj v súčasnosti funguje viacero opatrení, ktorých poberateľmi sú najmä Rómovia ako napríklad rómski asisitenti učiteľov na základných školách. "Ich prijímateľom však nie je špecifická etnická skupina, ale skupina obyvateľstva určená na základe sociálneho statusu alebo iných podmienok, ako nedostatočná znalosť vyučovacieho jazyka," hovorí splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová. FOTO - TASR |
BRATISLAVA - Vláda pripravuje novelu antidiskriminačného zákona, ktorá má definovať pozitívnu diskrimináciu znevýhodnených skupín obyvateľstva. O protiústavnosti pozitívnej diskriminácie na základe rasového a etnického pôvodu vlani rozhodol Ústavný súd.
Vláda reaguje na výhrady Výboru ministrov Rady Európy, ktorý Slovensko kritizuje za nedostatočné zlepšenie životných podmienok Rómov. Pozitívna diskriminácia znevýhodnených skupín, akou sú napríklad Rómovia, je podľa Rady Európy "potrebná na podporu plnej a účinnej rovnosti v prospech osôb patriacich k národnostným menšinám".
Pozitívnu diskrimináciu na základe rasového a etnického pôvodu schválil ešte v roku 2004 predošlý parlament. Vláda sa však na návrh ministra spravodlivosti Daniela Lipšica obrátila na Ústavný súd, ktorý ustanovenie označil za protiústavné. Súdu prekážalo, že zákon neurčuje dočasnosť vyrovnávacích opatrení a že výhody priznáva na základe rasového a etnického pôvodu, čo nie je v súlade s princípom rovnosti.
Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič teraz hovorí, že nová vláda bude pripomienky Rady Európy rešpektovať a pozitívnu diskrimináciu do zákona vráti.
Takéto opatrenia podľa neho na Slovensku existujú aj v súčasnosti, pre rozhodnutie súdu však nie sú "legislatívne ošetrené". Spomína "zaškoľovanie 5-ročných rómskych detí, prácu asistentov učiteľa, alebo prácu zdravotných terénnych pracovníkov v rómskych komunitách". Ústavní sudcovia by podľa neho "nemali byť rigidní a mali by umožniť rovnakú štartovaciu čiaru pre všetkých".
Exminister spravodlivosti Daniel Lipšic hovorí, že vicepremiér sa veľmi mýli, ak si myslí, že naše zákony poskytujú výhody na základe farby pleti, alebo príslušnosti k národu. "Pozitívna diskriminácia neexistuje. Nultý ročník, asistenti a podobné opatrenia sú v našich zákonoch zakotvené pre sociálne najhoršie postavené skupiny a nie pre Rómov," hovorí. Pozitívna diskriminácia je podľa neho "veľmi nebezpečná, pretože posilňuje stereotypy o podradenosti niektorých etnických skupín".
Náročnú diskusiu s podpredsedom vlády očakáva predseda poslaneckého klubu vládnej SNS Rafael Rafaj. "Stotožňujeme sa s nálezom Ústavného súdu, pozitívna diskriminácia v trvalom režime nie je prípustná," hovorí.
Podľa splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity Kláry Orgovánovej je pozitívna diskriminácia naopak často jediný nástroj, ako presadiť vyrovnávanie podmienok. "Nejde o zvýhodňovanie jednej skupiny na úkor druhej, ale o vyrovnanie šancí pre tých, ktorí musia prekonávať oveľa viac prekážok ako ostatní."
O opodstatnenosti pozitívnej diskriminácie znevýhodnených skupín je "hlboko presvedčená" aj bývala ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová (SDKÚ). "Nemala by byť však odôvodnená rasovým a etnickým pôvodom," mieni.