hodnutia bývalého ministra Zsolta Simona v Bruseli nevyjednávať. Nejde o prvý prípad, keď ministerstvo pod vedením Miroslava Jureňu rieši zbytočné problémy, ktoré nám tu zanechal náš predchodca,“ povedala hovorkyňa rezortu Magdaléna Fajtová.
Opiera sa o záznam z porady bývalého vedenia ministerstva v apríli tohto roku, na ktorom sa úradníci zhodli „vo veci nadmerných zásob cukru nevyvíjať v súčasnosti aktívnu politiku vo vzťahu k únii a reagovať až po obdržaní stanoviska únie“. Podľa Zsolta Simona súčasné vedenie ministerstva informuje účelovo. „Bol by som rád, keby ministerstvo zverejnilo celý postup negociácie, aby bolo zrejmé, že sme boli pri vyjednávaní o sankciách aktívni.“
Simon: Obstáli sme dobre
Ministerstvo pôdohospodárstva podľa Simona urobilo k začiatku mája 2004 inventarizáciu zásob cukru tak, ako to únia nariadila Slovensku a ostatným pristupujúcim štátom. Začiatkom minulého roka Brusel prišiel s požiadavkou, aby Slovensko zaplatilo za 20-tisíc ton nadlimitného cukru.
„Dal som ihneď príkaz vo veci konať. Lenže v čase, keď vznikol spomínaný zápis z porady, sme ešte nemohli na úniu vyvíjať tlak, lebo sme museli čakať na ďalšie vyjadrenia Bruselu,“ povedal Simon. Potom podľa exministra na základe vyjednávania Európska komisia vydala rozhodnutie, ktoré znížilo sankciu na niečo vyše 10-tisíc ton nadlimitného cukru. „Na základe ďalších vyjednávaní sa nám do marca tohto roku podarilo z krajiny ešte vyviezť 1800 ton cukru,“ povedal exminister.
Súčasná výška pokuty sa teda ešte zníži. Každý členský štát má tiež právo odpočítať si zo sankcií jednu štvrtinu, lebo pokuta je vlastným zdrojom rozpočtu únie, čo je v prípade Slovenska suma presahujúca jeden milión eur.
Jureňovo ministerstvo si však myslí, že Simon neurobil pre zníženie sankcií dosť. „Vyhli sa im napríklad všetky okolité krajiny, či už Česko, Poľsko, či Maďarsko, tým, že v Bruseli úspešne rokovali,“ povedala Fajtová. Rezort podľa nej bude bojovať aj o súčasných 152 miliónov, ktoré treba únii zaplatiť. Exminister si však myslí, že Slovensko obstálo dobre. „Pozrite sa na Estónsko, ktoré musí zaplatiť viac ako 45 miliónov eur. To je vzhľadom na rozlohu krajiny vysoká suma.“
Pokutu chcú vymáhať od firiem
Slovenská platobná agentúra bude teraz pokutu vymáhať od desiatok subjektov, ktoré sa pred vyše dvoma rokmi nadbytočných zásob cukru nezbavili. „V tejto chvíli je to jediný možný legislatívny postup,“ povedala Fajtová. Mená konkrétnych subjektov podľa nej budú známe, až keď sa proti nim začne konať. Vymožiteľnosť je však otázna.
Za to, že pred vstupom do spoločenstva v roku 2004 nezabránili vytváraniu zásob cukru, ktoré je možné zneužiť na špekulatívne obchodovanie, únia potrestala ďalšie štyri krajiny. Najviac musí zaplatiť Estónsko (45,7 milióna eur), Cyprus (19,9 milióna), Lotyšsko (4,4 milióna) a najmenej Malta (1,2 milióna eur). Postihnuté štáty budú môcť pokutu zaplatiť v štyroch splátkach počas nasledujúcich troch rokov.
Európska únia poskytuje producentom cukru dotácie za to, že sa vzdajú časti produkcie, ktorá je v únii regulovaná kvótami. Tie Slovensko pre firmy, ktoré sa nezbavili prebytočných zásob, prekročilo, za čo dostalo pokutu.
