Pri investovaní hrajú hlavnú úlohu tri faktory: výška investovanej sumy, čas investície a do-
siahnutý výnos. Pri dlhších sporeniach je vhodné, aj napriek vyššiemu riziku, uprednostniť akciové fondy. Majú totiž potenciál najvyšších výnosov. Dôležité je pochopiť princíp ich fungovania a vybrať si správne sporenie, ktoré dokáže riziko investície výrazne znížiť.
Rizikom je volatilita
Keď sa pri podielových fondoch hovorí o riziku, myslí sa tým tzv. volatilita alebo kolísanie výkonnosti. Najviac sa prejavuje práve pri akciových fondoch, preto sú vo všeobecnosti považované za najrizikovejšie. Práve volatilita sa dá veľmi šikovne využiť na odhad budúcich výnosov fondu.
Budúce výnosy
Ak akciový fond zarába v priemere 12 % za rok pri kolísaní 8 percent, dá sa za predpokladu normálneho rozdelenia výkonností predpokladať so 67% pravdepodobnosťou, že zhodnotenie fondu v budúcnosti bude niekde v intervale od 4,0 do 20,0 percent za rok. Teda priemerné zhodnotenie plus a mínus dosiahnutá volatilita.
Pravdepodobnosť odhadu sa dá zvýšiť na 95 %, ak sa na výpočet použije 1,64 násobok volatility. To znamená, že zhodnotenie akciového fondu s priemernou výkonnosťou 12 percent ročne a 8% volatilitou bude s 95% pravdepodobnosťou medzi - 1,12 a + 25,12 percenta.
Odporúčaný investičný horizont
Stále ide o pomerne veľké intervaly a k údajom o volatilite fondu sa bežný klient nemusí dostať. Preto stačí, ak dodrží odporúčaný investičný horizont. Ten vychádza napríklad z analýzy výkonnosti hlavných akciových indexov reprezentujúcich trhy, na ktorých fondy investujú.
Z dvadsaťpäťročnej histórie amerického indexu S & P 500 napríklad vyplýva, že pri investovaní do akcií na jeden rok (medzi kúpou a predajom ubehne jeden rok) môžeme počítať s 11% priemerným výnosom a rizikom okolo 33 percent. Čo znamená, že s 95% pravdepodobnosťou sa výnos investície bude pohybovať v intervale od - 43 do + 65 percent. Teória je v tomto smere trochu nepresná, pretože za spomínané dvadsaťpäťročné obdobie index S & P 500 reálne zaznamenal v jednoročnom investičnom horizonte výkonnosť od - 28 do + 53 percent.
Čas znižuje riziko
Predĺžením investičného horizontu na dva roky je možné počítať s 10,5-percentným ročným priemerným výnosom a rizikom 24 percent. Čiže očakávaný vynos by sa mal podľa reálnych historických údajov nachádzať medzi - 25 až + 33 percent ročne. Riziko s časom adekvátne klesá a nožnice medzi najhorším a najlepším scenárom sa pomaly zatvárajú.
Prelomový šiesty rok
Prelomový v tomto smere je pri tzv. bluechipových amerických akciách šiesty rok. V tom čase už totiž klient s rovnakou pravdepodobnosťou v najhoršom aj najlepšom prípade dosiahne kladné zhodnotenie. Preto odborníci odporúčajú pri amerických akciách s veľkou trhovou kapitalizáciou investičný horizont nad päť rokov. Odporúčaný investičný horizont však môže byť aj dlhší, ak ide o investíciu do rizikovejších akcií rozvíjajúcich sa trhov.
Ako to funguje pri sporení?
Pri jednorazovej investícii sa riziko znižuje časom. Klient zainvestuje a čaká minimálne odporúčaný investičný horizont. Ako však eliminovať riziko pri sporení, kde príspevky prichádzajú každý mesiac až do momentu, keď si človek celú sumu nevyberie?
Dá sa to jedine aktívne
riadenou sporiacou schémou, v ktorej každá z platieb dodrží minimálny investičný horizont stanovený pre akciové podielové fondy.
Dve fázy
Správne definovaný program sporenia by mal mať dve fázy. Prvou by mala byť fáza akumulácie, počas ktorej investícia využíva potenciál rizikovejších, ale zároveň výnosnejších akciových investícií.
Druhou by mala byť stabilizačná alebo imunizačná fáza. V nej správcovská spoločnosť klientovi za sumu zasielanú do sporenia prestáva nakupovať akciové fondy a príspevky presmeruje do konzervatívnych dlhopisových fondov, resp. fondov peňažného trhu. Zároveň postupne odpredáva podiely v akciových investíciách získané počas akumulačnej fázy, tak aby aj posledný príspevok zainvestovaný do akcií dodržal odporúčaný investičný horizont.
Rozhoduje investičný profil
Samotný horizont, v ktorom dôjde k presunu peňazí z akciových do dlhopisových a peňažných fondov nezávisí len od vopred definovaných odporúčaných investičných horizontov. Ale aj od vzťahu klienta k riziku, ktorý sa zisťuje investičným profilom. Čím je klient konzervatívnejší, tým skôr sa peniaze začnú presúvať do konzervatívneho portfólia.
PETER VILÁGI , www.mfc.sk
