o druhý pilier

dôchodkového sporenia

je podľa autorov dôchodkovej reformy dôkazom jej úspechu. Možnosť dobrovoľne vstúpiť

do druhého piliera sa však

už skončila.

Posledný termín, dokedy

sa ľudia mohli rozhodnúť,

či využijú možnosť mať

dôchodok z prvého

aj druhého piliera, alebo

ponechajú

vyplácanie svojho dôchodku výlučne v rukách štátu

bol 30 jún 2006.

V súčasnosti môžu podpísať zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení iba tí, ktorí neboli v čase od 1. januára 2005 do 30. júna 2006 dôchodkovo poistení (nemali povinnosť odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne).

Podľa prepočtov sa vstup do kapitalizačného piliera mal oplatiť tým, ktorý v čase podpisovania zmlúv mali menej ako 45 rokov. V dôchodkovom fonde by si mali vplyvom zhodnocovania úspor zarobiť viac, ako by dokázali v prvom pilieri. Štatistiky Asociácie dôchodkových správcovských spoločností jednoznačne dokazujú, že reforma oslovila práve túto skupinu národa.

Do druhého piliera sa hlásili hlavne mladšie ročníky. Podľa prieskumov sa ľudia rozhodovali pre druhý pilier hlavne pre možnosť dedenia odvedených peňazí. Z prvého piliera pri úmrtí odvedené prostriedky nie sú predmetom dedenia.

Legislatívne zmeny v druhom pilieri

Pred niekoľkými mesiacmi zarezonovala na verejnosti otázka zmeny pomeru medzi odvodmi do prvého a druhého piliera. Diskutovalo sa najmä o možnosti zmeniť pomer odvodov medzi prvým a druhým pilierom tak, aby sa do prvého piliera odvádzalo

12 % z vymeriavacieho základu a do druhého piliera 6 % (dnes sa odvádza 9 % do prvého a 9 % do druhého piliera). Podľa vyjadrení vládnych činiteľov sa v pomere zatiaľ žiadne zmeny robiť nebudú.

O druhý pilier mali záujem nielen budúci dôchodcovia, ale aj sprostredkovatelia tohto jedinečného finančného produktu. Úrad pre finančný trh (dnes súčasť Národnej banky Slovenska) udelil necelých 30 000 licencií pre sprostredkovateľov a osem licencií pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Počet sprostredkovateľov postupom času klesal, rovnako klesal aj počet spoločností spravujúcich dôchodkové úspory. Spoločností je dnes šesť a licencie podľa novely zákona stratia platnosť koncom tohto roka. Sprostredkovateľ zmlúv pre vstup do druhého piliera tak už nebude musieť skladať skúšky.

Podľa navrhovanej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení bude najvyššia možná provízia pre sprostredkovateľa za získanie jedného klienta pre dôchodkovú spoločnosť od januára predstavovať šesť percent z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, čo v súčasnosti dosahuje 1 036 korún za jednu zmluvu. Doteraz sa za jednu zmluvu vyplácalo niekoľko násobne viac. V prípade jednej správcovskej spoločnosti vraj až 8000 korún za zmluvu.

Ďalším opatrením v novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení by malo byť obmedzenie ročných nákladov dôchodkovej správcovskej spoločnosti na 17,2 milióna korún.

Kým početné premiestňovanie sporiteľov medzi konkurenčnými spoločnosťami bolo v mnohých prípadoch podporené "všimným" od sprostredkovateľa, po novom by za každý prestup mal klient zaplatiť, čo by malo obmedziť počet prestupov. Pri prestupe sporiteľa do inej dôchodkovej firmy bude nutné získať tzv. akceptačný list a uhradiť Sociálnej poisťovni poplatok vo výške 500 korún.

Meškanie platieb spôsobené Sociálnou poisťovňou prinieslo vybraným sporiteľom vyššie výnosy než zhodnotenia dôchodkových fondov. Sankčný úrok za omeškanie platby na účet sporiteľa, ktorú v súčasnosti platí Sociálna poisťovňa v ročnej výške 18,25 percenta, by mal klesnúť na úroveň kľúčovej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska. Tá v súčasnosti dosahuje 4,75 percenta.

Čo ďalej?

Od skončenia mohutných kampaní na získanie nových

klientov a udržania si pôvodných sa pozornosť správcov dôchodkových úspor upriamila na zhodnocovanie zverených prostriedkov. Podiel akciových a dlhopisových investícií bude v ďalšom období narastať. Posledné známe údaje hovoria, že v rastových dôchodkových fondoch, od ktorých sa očakáva najvyššie zhodnotenie, je zastúpenie akciových investícii 12,8 % a zastúpenie dlhopisových investícií 22 %, pričom zákon povoľuje pri rastových fondoch až 80-percentný podiel akciových investícií. Od marca budúceho roku začnú dôchodkové správcovské spoločnosti povinne sledovať trhové zhodnotenie dôchodkových úspor. V prípade, ak niektorá dôchodková správcovská spoločnosť bude zhodnocovať dôchodkové úspory výrazne horšie ako trh, bude musieť tento rozdiel doplatiť sporiteľom z vlastných prostriedkov.

Smerovanie peňazí a poplatky

Peniaze dôchodkových sporiteľov v druhom pilieri, ktoré sa odvádzajú do Sociálnej poisťovne, sa delia na dve časti. Z 18-percentného odvodu polovica ostane v poisťovni a druhá polovica začne svoju cestu do dôchodkového fondu. Cestu sprevádzajú dva poplatky. Prvý vo výške 0,5 % z každej odvedenej koruny si nechá Sociálna poisťovňa. Druhým je jednopercentný poplatok za vedenie účtu, ktorý si už strháva dôchodková správcovská spoločnosť. Tretím typom je poplatok za správu účtu, ktorý je vo výške najviac 0,08 % mesačne. Poplatok za vedenie účtu a poplatok za správu účtu sú jedinými zdrojmi príjmov dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Maximálna výška poplatku za správu dôchodkového fondu v rámci druhého penzijného piliera by mala od januára klesnúť zo súčasných 0,08 percenta na 0,075 percenta z objemu dôchodkových úspor. Po troch rokoch od vzniku fondu by mal maximálny poplatok za správu fondu klesnúť z 0,07 percenta na 0,065 percenta z výšky spravovaných aktív.

Bezpečnosť druhého piliera

Nad bezpečnosťou peňazí v dôchodkových fondoch bdie depozitár. Depozitár dôchodkového fondu je banka, alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má povolenie na výkon činnosti depozitára od Národnej banky Slovensky.

Depozitár vedie pre každý dôchodkový fond jeden bežný účet, cez ktorý musia prechádzať všetky platby, výplaty a prevody prostriedkov, ktoré tvoria majetok v dôchodkovom fonde. Dôchodková správcovská spoločnosť nesmie bez vedomia depozitára nakladať s majetkom v dôchodkových fondoch. Depozitár (teda banka) kontroluje, či všetky transakcie, týkajúce sa majetku v dôchodkovom fonde, sú vykonávané v súlade so zákonom. Kontroluje ďalej napr. výpočet hodnoty dôchodkovej jednotky, výpočet a úhrady odplaty dôchodkovej správcovskej spoločnosti za správu dôchodkového fondu, dodržiavanie pravidiel investovania v dôchodkových fondoch podľa limitov a obmedzení, vyplývajúcich zo zákona a štatútov dôchodkového fondu.

Ak depozitár zistí porušenie zákona, alebo štatútu dôchodkového fondu, pri transakciách s majetkom v dôchodkovom fonde, bez odkladu musí informovať dôchodkovú správcovskú spoločnosť a orgán dozoru (od 1. 1. 2006 vykonáva dozor nad dôchodkovým starobným sporením Národná banka Slovenska).

Dôchodková správcovská spoločnosť musí mať pre všetky tri ňou spravované dôchodkové fondy toho istého depozitára.

PAVEL ŠKRINIAR

Časopis Investor

Depozitári dôchodkových správcovských spoločností

Depozitár (banka) Dôchodková správcovská spoločnosť

Tatrabanka, a.s. Allianz-Slovenská d.s.s., a.s.

Ľudová banka, a.s. ING dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.

Slovenská sporiteľňa, a.s. VÚB Generali d.s.s., a.s.

Unibanka, a.s AEGON d.s.s., a.s.

HVB Bank, a.s. ČSOB d.s.s., a.s.

HVB Bank, a.s. Winterthur d.s.s., a.s.

Zdroj: Asociácia dôchodkových správcovských spoločností

Všetky dôchodkové správcovské spoločnosti združuje Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (www.adss.sk). Na jej internetovej stránke čitateľ nájde aktuálne hodnoty všetkých dôchodkových fondov a možnosť overiť si informácie o hodnotách dôchodkových jednotiek staršieho dátumu.

Percentuálny podiel príspevkov do fondov

podľa kategórie poistencov Sociálnej poisťovne

Priemerný mesačný príspevok je 1200 Sk

* osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku dieťaťa

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Veková štruktúra sporiteľov vo fondoch

% z celkového počtu sporiteľov

Vekový Konzervatívny Vyvážený Rastový % podiel

interval fond fond fond

Zdroj: Sociálna poisťovňa