ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - Obchodníkom, ktorí predávajú pokazené potraviny, hrozí od januára 2007 pokuta až vo výške 50 miliónov korún.
Zároveň sa zmenila právomoc kontrolórov. Tí môžu vstúpiť do obchodu aj po záverečnej, čo doteraz nemohli. Obchodníci tvrdia, že zákon je najmä pre stredné a malé obchody likvidačný. Ministerstvo pôdohospodárstva sa bráni, že cieľom je zosúladenie našich právnych noriem z európskymi.
Vlnu nevôle obchodníkov vyvolala najmä neúmerne vysoká pokuta. Poukazujú na to, že obchodná inšpekcia môže za nedostatky udeliť až miliónkorunovú pokutu, kontrolóri pri výrobe mäsa a mäsových výrobkov 5-milionovú a za skazené potraviny v obchode až 50-miliónovú. "V trestnom zákone je maximálna pokuta za hospodársky delikt do 10 miliónov, a za jogurt po záruke môže obchodník dostať päťnásobne viac," hovorí prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak.
Podľa šéfa Štátnej veterinárnej správy Jozefa Bíreša má pokuta hlavne výchovný cieľ, zamedziť nezodpovednému správaniu obchodníka na úkor spotrebiteľa. Len v septembri našli kontrolóri v obchodoch štyristo druhov tovaru po záručnej lehote. "Už niekoľkokrát sa stalo, že po odchode inšpektora obchodníci dali späť do regálov tovar, ktorý kontrolór nariadil stiahnuť," dodáva Bíreš.
Obavy z korupcie
Hodnota malých obchodov na dedinách aj s tovarom sa však pohybuje vo výške okolo niekoľko stotisíc korún. Maximálna pokuta by ich nielen zlikvidovala, ale majiteľovi by mohlo hroziť aj väzenie. Podľa šéfa veterinárnej správy Bíreša inšpektor v takýchto prevádzkach nemôže dať ani miliónovú pokutu. "Kontrolór musí zanalyzovať, aby pokuta nebola likvidačná," povedal.
Lenže práve subjektívne rozhodovanie kontrolórov a ich veľká právomoc vytvára priestor na korupciu, hovorí prezident zväzu obchodu Konštiak. Bíreš argumentuje, že majú niekoľko protikorupčných mechanizmov. "Za môjho pôsobenia sa stalo iba raz, že kontrolór zneužil svoju právomoc a vtedy sme odovzdali prípad polícii," tvrdí.
Obchod navštevujú vždy dvaja kontrolóri, ktorí sú po určitom období vystriedaní. Aj doteraz však mohli udeliť značnú pokutu - až miliónovú - čo ani raz nevyužili. Najvyššia udelená pokuta bola 780-tisíc korún. Podľa nového zákona je oproti doterajšku až päťnásobná, a kontrolóri majú platy štátnych zamestnancov.
Podľa hovorkyne ministerstva pôdohospodárstva Magdalény Fajtovej je posilnená právomoc kontrolórov, ale aj práva obchodníkov. "Každý priestupok je riešený v rámci správneho konania, keď má majiteľ obchodu právo odvolať sa k vyššiemu stupňu, ako je nadriadený kontrolóra," dodáva Bíreš.
Výška pokuty má odstrašiť
Na Slovensku denne prebehne 10 miliónov obchodných operácií medzi zákazníkom a obchodníkom. Konštiak pripúšťa, že medzi obchodníkmi sú aj takí, ktorí opakovane a vedome nedodržiavajú zákon, a tých treba potrestať, ale "v tom prípade je to trestný čin všeobecného ohrozenia, ktorý nemá mať s týmito pokutami čo do činenia".
Na Slovensku za pätnásť rokov nedošlo k takému veľkému priestupku, ktorý by masívne ohrozoval obyvateľstvo. Na rozdiel napríklad od Británie, kde sa vyskytlo smrteľné ochorenie BSE súvisiace s konzumáciou mäsa dobytka nakazeného tzv. chorobou šialenstva kráv. Išlo práve o dôsledok zlej kontroly pri výrobe mäsa. Podľa Bíreša chce naša legislatíva takýmto fatálnym priestupkom predísť. Bíreš však uznáva, že pokuta je vysoká.
V Česku chceli tiež zvýšiť pokutu za predaj pokazených potravín, a to na 30 miliónov korún. Nakoniec ostala v pôvodnej výške maximálne 5 miliónov korún. Naopak v Holandsku a Dánsku sa pokuta vyšplhala v prepočte na naše peniaze na 50 milónov korún. V oboch krajinách je však vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva.
