Blízkeho východu a ukazuje veľký vplyv Sýrie na miestnu politickú scénu.
Po týždni rokovaní o zmene mocenských pomerov v krajine ohlásili v sobotu traja ministri za Hizballáh a dvaja zo spriateleného šiitského hnutia Amal demisiu. Oficiálnym dôvodom bol krach rokovaní a neústupnosť partnerov vo vláde. Hizballáh, ktorý sa vyhlásil za víťaza vojny s Izraelom a medzi Libanončanmi má teraz veľkú podporu, si začal nárokovať väčší počet ministerských postov. Presnejšie, tretinu plus jedno kreslo, čo by znamenalo, že by mohli vetovať akékoľvek rozhodnutie vlády.
Zároveň sa šiitské hnutie začalo vyhrážať, že ak to nedosiahne, povolá do ulíc desaťtisíce svojich prívržencov, čo môže vyvolať občiansku vojnu. To sa nepáčilo ostatným členom vládnej koalície, ktorú tvoria sunnitské a kresťanské strany. Na rozdiel od Hizballáhu sa považujú za protisýrske a podľa niektorých názorov aj za proamerické. Hoci premiér Fuad Siniora rezignáciu ministrov neprijal, je zrejmé, že keďže na nej trvajú, bude ich musieť nahradiť. Hizballáh považuje premiéra za zradcu, lebo podporil rezolúciu OSN o ukončení konfliktu s Izraelom, ktorá nepriamo volá po odzbrojení Hizballáhu.
„Skutočným dôvodom na rezignáciu bol medzinárodný tribunál,“ povedal New York Times protisýrsky poslanec Akram Chehayeb. Práve dnes by mala libanonská vláda schváliť právny rámec a procedúry tribunálu pre vojnové zločiny, ktorý bude súdiť ľudí podozrivých z vraždy libanonského expremiéra Rafika Harírího. Vyšetrovanie OSN naznačuje, že za vraždou protisýrskeho politika bola Sýria a jej blízki dôstojníci libanonskej tajnej služby. Hizballáh sa považuje za predĺženú ruku Sýrie (a Iránu) v Libanone. Harírího vražda vyvolala v roku 2005 Američanmi podporovanú cédrovú revolúciu, ktorá prinútila sýrske jednotky opustiť Libanon. Po tom, čo z vlády odídu šiiti, bude podľa libanonských zákonov kabinet len „dočasný“ a nebude môcť schvaľovať žiadne zásadné rozhodnutia. Rozhodnutie o tribunáli je jedným z nich.
Ak sa Hizballáh rozhodne zmeniť politické pomery v krajine pomocou ulice a nie vo vláde, má veľkú šancu, že to dosiahne. A Libanon sa vráti tam, kde bol pred cédrovou revolúciou: do krízy, nevraživosti medzi náboženskými skupinami a područia Sýrie.
Autor: Tel Aviv
