je zhnité v štáte dánskom", tak podobná hniloba razí aj zo slovenského futbalu. Na tému korupcie, chuligánstva aj úrovne slovenskej ligy sme hovorili s fanúšikom Trnavy MARIÁNOM GALBAVÝM (35),ktorý sa zúčastnil vo štvrtok v STV na diskusnej relácii Pod lampou.
Bol spúšťacím momentom diskusie zápas Artmedia - Spartak?
Neviem, či to bola tá povestná posledná kvapka. Ja sa však držím hesla: Kedy, keď nie teraz a kto, keď nie my. Každá príležitosť a možnosť je dobrá nato, aby sa začali zlé veci meniť, respektíve, aby sa v nich nepokračovalo.
Vy ste sa ako fanúšik na spomínanom dueli priamo zúčastnili. Bolo z hry zrejmé, že takto by popredné mužstvo tabuľky a druhé, ktoré je na chvoste, nemali hrať?
Asi som dosť naivný človek, pretože o mnohých zápasoch sa hovorí, že boli podplatené, kúpené alebo dohodnuté. Vnímal som to spôsobom - reči sa hovoria. Zo zápasu v Petržalke som však zostal skutočne šokovaný. Ten, kto ho videl, ho nemôže označiť inak, ako totálnu frašku. Takmer z každého pohybu hráčov bolo vidieť, že zápas je zvláštny. Až smiešna sa javila aktivita Guedého, legionára z Toga, ktorý behal, hral a mal snahu. Asi mu o dohode zabudli povedať alebo tomu pre jazykovú bariéru nerozumel.
Ak bol skutočne zápas vopred dohodnutý, je na smiech alebo na zaplakanie, že Trnava nedokázala skórovať ani z vyložených šancí. Pritom súper takmer nebránil.
Niekde som čítal názor, že aj hráčom bolo proti srsti takýmto spôsobom niečo dosiahnuť. Skúsim veriť tomu, že do toho boli len vtiahnutí niekým, kto je nad nimi. Ak by ich výkon bol skutočný, znamenalo by to, že mužstvo je v katastrofálnom stave.
Je súčasný model ligy tým, čo by mohlo nabádať na zvýšenú korupciu?
Myslím si, že tento model bol zvolený len na niektoré účely. Teda, aby sa Slovan alebo Košice dostali do ligy čo najskôr. Pamätám si, že šéf ligovej komisie zdôvodňoval tento model zvýšením konkurencie, atraktívnosti, ale aj návštevnosti. Po pol roku môžeme skonštatovať, že ide o prudko mínusové čísla.
Ľudia, ktorí pozerali televíznu reláciu Pod lampou asi videli alibistický postoj Dušana Tittela a útočnú argumentáciu Galisa. Je toto typická slovenská futbalová nátura?
Nie je to slovenská nátura. Vypovedá to len o týchto dvoch pánoch a o tom, aké sú ich modely správania. No hovorí to aj o pomeroch v SFZ. Pán Tittel sa dosť jasne vyjadril o istej šestici členov jeho vedenia, ale nemal odvahu povedať ich mená aj nahlas. To je dvojtvárnosť. Stretávam inteligentných ľudí, ktorí majú záujem o vstup do futbalu. Lenže práve súčasné pomery, konkrétne aj v trnavskom futbale, bránia niektorým ľudom spojiť svoje meno s tým, čo sa momentálne udialo. Napríklad aj v Petržalke.
Keď sa pozrieme na bývalý československý futbal, prečo český napreduje a slovenský je spiatočnícky?
Zhodnotím to z pohľadu fanúšika, pretože sa zaňho považujem. Keďže máme družbu s ostravským Baníkom, mám kontakt aj s českým futbalom. Samozrejme, ani tam nemajú všetky veci dobré, ale majú väčšiu ochotu na ne poukázať a hovoriť o tom. Asi ich spoločenská atmosféra je ďalej ako naša. Problémy chcú riešiť a nie sa za ne schovávať.
Vráťme sa späť k Spartaku. Má vedenie klubu ochotu spolupracovať s fanúšikmi, viesť s nimi komunikáciu?
Zo skúsenosti viem, že vedenie s nami komunikovalo len vtedy, keď nás potrebovalo. Bolo to pred zápasom Artmedia - Levski, pretože to ďalej súviselo so zápasom Slovensko - Belgicko aj pôvodne sľúbenou kvalifikáciou ME 2008. Vtedy boli ochotní komunikovať. Naopak to nefungovalo.
Na posledných zápasoch sa na štadióne objavovali transparenty s výstižnými heslami. Bolo jedinou reakciou vedenia klubu ich strhnutie alebo sa snažili aj o vysvetlenie?
Z niektorých vyjadrení, ktoré som čítal v tlači, či už pána Ekhardta, Adamca alebo nakoniec aj Poóra, mám pocit, že vedenie sa postavilo do pozície, že je vlastne vo vojne s vlastnými fanúšikmi. To mi pripadá komické. Majú pocit, že s nami bojujú a obmedzili sa na to, že nám strhávajú transparenty. Zatiaľ z ich strany neprišla výzva na komunikáciu, aj keď my máme dosť jasnú predstavu, čo by sa dalo robiť.
Čo teda spraviť preto, aby sa zmenila situácia? Veď len pred šiestimi mesiacmi chodilo na štadión 17-tisíc fanúšikov, teraz len dve tisícky.
Až do zápasu Artmedia - Spartak som bol veľkým zástancom myšlienky, aby sme sa naďalej snažili. Aby sme sa snažili prostredníctvom mesta, ktoré je vlastníkom štadióna, alebo prostredníctvom klubu dosiahnuť, aby sme mohli mať účasť na akciách. To je v zahraničí úplne bežné. Alebo aby sme mali človeka v dozornej rade, čo tiež nie je nič výnimočné. No po tomto zápase som ja nadobudol pocit, že je to už zbytočné. Spájať sa so súčasným klubom v takej podobe, v akej je teraz, by bolo hádam aj chyba.
Trnavskí fanúšikovia sa dokážu aj pekne vyfarbiť. Sú Trnavčania len chuligáni alebo sú mnohokrát do tejto pozície dotlačení aj prehnanými zásahmi polície?
Chuligánstvo nie je slovenský vynález. V Anglicku ho napríklad vyriešili. Nechápem, prečo si SFZ myslí, že ešte môže objaviť teplú vodu. Anglicko išlo cestou individuálnej viny, náš zväz kolektívnej. Tým je uzatváranie štadiónov a zvyšovanie pokút. Nepamätám si, že by to urobilo Anglicko. Po založení fanklubu sme mali dojem, že sme našli spôsob komunikácie aj s tvrdým jadrom v určovaní si pravidiel. Po rozhodnutí SFZ v zápase s Banskou Bystricou sa však radikalita týchto kruhov zvýšila a dosahovala absurdné rozmery.
Posledná otázka smeruje práve k médiám. Máte pocit, že nejdú po koreni veci a píšu len o tom, na čo príde fanúšik aj sám?
Pre mňa ako človeka, ktorý číta pozorne noviny, ide o deficit. Vieme, aká je situácia na mediálnom trhu. Aj po zápase s Artmediou bolo až smiešne, ako si TV JOJ nevšimla na zápase nič zvláštne. Mnohí dôležití ľudia, ktorí vlastnia vydavateľstvá sú prepojení na šport, a teda nemôže existovať úplná nezávislosť.
