Noční jazdci Martina Hollého sa do československých kín dostali len rok po jeho legendárnom filme z obdobia prvej svetovej vojny Signum Laudis. Ten vznikol v spolupráci Koliby a Barrandova a kritika ho veľmi vyzdvihovala. Získal veľkú osobitnú cenu poroty na MFF v Karlovych Varoch a Štátnu cenu Klementa Gottwalda. Jazdci sa tiež odohrávajú krátko po svetovej vojne, preto sa nevyhol porovnávaniu a ostal v tieni svojho úspešného predchodcu. Napríklad Eva Zaoralová v Svobodnom slove dokonca uzatvára svoj článok vetou: "Není to málo, ale po Signum Laudis bychom byli čekali víc."

Vo všeobecnosti však Nočných jazdcov prijala kritika dobre, čo dokazuje, že Martin Hollý bol predovšetkým režisér - profesionál. Dokonale ovládal svoje remeslo a ak mal k dispozícii kvalitný scenár, vedel vždy vyrozprávať pútavý príbeh aj napriek istej ideologickej poplatnosti obdobia (dobrým negatívnym príkladom je ideologický paškvil Horúčka pojednávajúci o "krízovom" roku 1968).

Príbeh dobrého vodcu pašerákov Mareka Orbana, ktorý chce prostredníctvom zisku z nelegálneho obchodu zachrániť svoju rodnú dedinu pred "biedou a nezamestnanosťou kapitalizmu (Martin Hollý v rozhovore pre Slovenku) tiež trochu zaváňa rétorikou prednovembrového obdobia. Avšak na slovenské pomery výborne zvládnuté spracovanie žánrového filmu, ktorý vtedajší publicisti často označovali ako western, aj dnes ľahko odstráni pôvodný ideologický nános a ponúka predovšetkým napínavý divácky zážitok.

Autor: Ondrej Starinský(Autor je filmový publicista)