. Človek musí odísť z domu s poriadnym predstihom, ak chce prísť na dohodnutú schôdzku včas. Myslím, že aj situácia s parkovaním musí byť zložitejšia ako kedysi. Vodiči niekedy donekonečna krúžia okolo jedného bloku domov, až kým sa neuvoľní nejaké miestečko. Ak to takto pôjde ďalej, predpovedám, že v budúcnosti sa nebude dať jazdiť autom do mesta rovnako ako v Tokiu a iných veľkomestách.
V Tokiu je hlavným prepravným prostriedkom metro. Nikto neráta s dopravou autobusom ani autom. Kedysi sme mali aj električky, tie však boli z dopravy vylúčené, pretože spôsobujú ešte väčšiu dopravnú zápchu, keďže koľajisko je uprostred vozovky. Bez existencie podzemnej dráhy by mesto Tokio v tejto modernej dobe nemohlo fungovať.
Prvé metro bolo v Japonsku spojazdnené v roku 1927 - neskôr než v Budapešti (1896). Dnes má Tokio pätnásť trás a vyše 250 podzemných staníc. Mapa tokijského metra je taká komplikovaná, že aj Japonci prichádzajúci do Tokia z iného mesta majú problémy zorientovať sa. Keď sa však raz naučíte v metre pohybovať, je to ten najjednoduchší, najrýchlejší a najpresnejší spôsob pohybu v meste.
Mnohé stanice sú umiestnené v podzemí budov, takže pasažieri sa ľahko dostanú priamo z metra do obchodného domu, do reštaurácie alebo aj do práce bez toho, aby museli kráčať po vonku. Stanice sú často prepojené pasážou, čo umožňuje pešiu prechádzku k ďalšej stanici. V chladnom a daždivom počasí je to veľmi príjemné. Vo všeobecnosti sa podzemie všade na svete považuje za nebezpečný a špinavý priestor. Táto predstava je však úplne v rozpore s tokijskou realitou. Tokijské podzemie je plné obchodov, života, vyblýskané a bezpečné. Nikdy som tam nepocítil strach, dokonca ani v noci.
Keď som svojej žene ukázal rozvinutý tokijský underground, bola nadšená jeho čistotou, ale o bezpečnosti zapochybovala. Mala na mysli strach z prírodnej katastrofy alebo teroristického útoku. Pravdupovediac, to je vec, ktorej sa všetci bojíme. "Myslím si, že Slováci by si na takéto mesto v podzemí dlhšie zvykali, pretože na Slovensku nič podobné nemáme," dodala moja žena. Má pravdu. Okrem divadla, vinárne, garáže a sem-tam podchodu som na Slovensku život v podzemí nevidel.
Táto téma nás priviedla k úvahám o budúcnosti Bratislavy. Prišli sme na to, že toto malé mesto nepotrebuje ani tak metro, ktoré je drahé a výstavba trvá dlho. Tomuto mestu by mohla pomôcť vysutá jednokoľajová trať. Jedna koľaj by viedla z Petržalky a druhá z Lamača. To sú asi dva najproblematickejšie úseky na prepravu ľudí do mesta. Nenarušila by sa ani panoráma historického centra. Keby to trvalo z Petržalky cez Dunaj do centra iba pár minút, bolo by to pomerne ideálne. Čo myslíte? My so ženou to teda už máme vymyslené. A možno, že okrem nás na tom pracujú už aj kompetentní, len o sebe nevieme.
MASAHIKO
