na otázku, či môže byť ešte horšie.
Nemálo Gruzíncov sa obáva, že horšie ešte bude. Gruzínsko smeruje na západ a Rusom sa to nepáči. Po špionážnej afére od októbra blokujú gruzínske pozemné cesty aj vzdušný priestor. „Keď som nedávno navštívila Petrohrad, cestovala som cez Mníchov,“ opisuje Burdžanadze absurdity blokády.
Sedí v kancelárii na tbiliskej rušnej hlavnej triede Rustaveli, pomenovanej podľa najväčšieho gruzínskeho básnika, ktorého rád čítal aj Puškin. „Platíme cenu za nezávislosť. Je to odplata za naše úsilie vstúpiť do NATO. Učia nás, ako žiť bez Ruska,“ hovorí Burdžanadze.
Kaukazské zákony
Gruzínsko práve teraz rieši ďalší nepríjemný problém, ktorý súvisí s Moskvou. V Južnom Osetsku, vzdialenom hodinu cesty autom od Tbilisi, budú zajtra hlasovať v referende o nezávislosti a v prezidentských voľbách. Gruzínski politici, OBSE či západná diplomacia považujú referendum za nelegitímne a nezákonné.
Separatistické republiky v Abcházsku a Južnom Osetsku nezávislosť vyhlásili začiatkom 90. rokov a neuznáva ich žiaden štát na svete. Rusko však miestne režimy otvorene podporuje a vojensky chráni.
„Kaukazské zákony sú viac ako medzinárodné právo,“ tvrdí juhoosetský prezident Eduard Kokoity. „Nie sme proti referendu, ale potom nech je demokratické a zúčastnia sa na ňom aj všetci vyhnaní gruzínski utečenci,“ hovorí šéfka parlamentu Burdžanadze.
Alexander Rondeli, prezident Nadácie pre medzinárodné a strategické štúdie si myslí, že Rusko využíva separatistické regióny, aby udržiavalo napätie v regióne, a Gruzínsko si zachovalo vo svojej sfére vplyvu.
Súčasná blokáda Gruzínska je podľa neho dôkladne premysleným rozhodnutím.
„Predstavte si milión Gruzíncov žijúcich v Rusku. Sú teraz v ohrození. Čo si asi teraz myslia o svojom prezidentovi Saakašvilim? A pritom stačí tak málo. Nejsť do NATO a v Rusku budú okamžite každý týždeň festivaly gruzínskeho tanca či vína,“ hovorí Rondeli.
Milión Gruzíncov v Rusku zažíva odvtedy, čo v Tbilisi zatkli štyroch ruských rozviedčikov, skutočne ťažké časy. „Stačí, že máte tmavé vlasy alebo pleť, či gruzínske meno. Mnohí museli odísť okamžite bez rozhodnutia súdu,“ tvrdí Annna Dolidze, šéfka Združenia mladých gruzínskych právnikov.
Pomáhajú tým, ktorí museli Rusko opustiť proti svojej vôli - domov ich Rusi vozili v nákladných lietadlách. „Nie je to súčasť novej protimigračnej politiky, ale otvorený prejav etnickej diskriminácie,“ myslí si.
Z ruských vojenských škôl vyhodili všetkých študentov s gruzínskym priezviskom. Protigruzínska hystéria vyprovokovala viacerých ruských umelcov a intelektuálov ku kampani, ktorú spustilo moskovské rádio Echo Moskvy. Jej motto je jednoduché - Ja som Gruzínec.
Rusi v Tbilisi sú spokojní
Pre Rusov žijúcich v Gruzínsku sa zatiaľ nič nemení a nečelia vraj žiadnemu prenasledovaniu. „A sme na to hrdí. Prečo by sme si mali ubližovať pre politikov,“ hovorí právnička Dolidze.
Ruska Nina Kalatozišvili (18), ktorej „bábušku“ z Petrohradu do Tbilisi zaviala láska z vysokej školy, sa usmieva. Ruska Nina je prváčkou na gruzínskej Divadelnej akadémii v jej ruskojazyčnej triede. „Tuším je to prvýkrát za 14 rokov, čo sa takáto trieda otvorila,“ hovorí Nina. „Ruské divadlo v Tbilisi má už prestarnutých hercov a potrebuje nových,“ vysvetľuje.
Novinár: Špiónsku kauzu vyprovokovalo aj Tbilisi
„O tom, že Rusko zvyšuje svoju špionážnu činnosť v Gruzínsku a zbiera citlivé informácie na našom území, niet pochýb,“ komentuje špinážu aféru analytik gruzínskeho rádia Tavislupeba (Sloboda) Koba Liklikadze.
Guzínske úrady 27. septembra na pár dní zatkli ruských dôstojníkov v Tbilisi, čo vyprovokovalo ruskú stranu k mimoriadne tvrdým sankciám voči Gruzínsku. Po embargu na dovoz gruzínskeho vína a minerálok prišla totálna ruská blokáda. Podľa Liklikadzeho nesú zodpovednosť za krízu do značnej miery aj gruzínski politici.
„Museli takúto reakciu očakávať. Mali to urobiť potichu, ako sa to v takých situáciách robí, a nie ako reklamnú akciu. Tak to fúkali do pahreby,“ domnieva sa Liklikadze. Načasovanie aféry pred zimou nebolo podľa neho najšťastnejšie. Ruská strana už oznámila, že zvýši na budúci rok dvojnásobne ceny plynu pre Gruzínsko.
„Už minulú zimu sme mali roblémy s ruským plynom. Ľudia sa boja, že to príde znovu.“ Politológ Alexander Rondeli postup vlády obhajuje. „Bol to zúfalý krok vlády, ktorá je pod nesmiernym tlakom ruskej strany. Potrebovali sme upútať svetovú pozornosť.“
(rek)
![]() V Južnom Osetsku sa pripravujú na referendum. FOTO – REUTER |
Autor: MIREK TÓDA, Tbilisi