obuvi. Benzín zlacnel v októbri medzimesačne o päť percent.
Klesajúca inflácia priblížila Slovensko k euru. V čase, keď sa bude rozhodovať o našom vstupe do eurozóny, teda v marci 2008, by inflačné kritérium malo byť podľa Národnej banky Slovenska 2,8 percenta. Ak budeme mať infláciu čo len o desatinu vyššiu, euro v roku 2009 na Slovensku nebude. Spomalenie inflácie však zvýšilo pravdepodobnosť, že toto kritérium splníme.
Komisia to prehnala
Viacerí ekonómovia, ako aj Národná banka si myslia, že s tým nebude problém. Guvernér Ivan Šramko predpokladá budúci rok infláciu 2,5 percenta. Na jar 2008 by mala byť ešte o niečo nižšia. V týchto odhadoch pritom nie je zohľadnené, že regulované ceny energií budú rásť oveľa pomalšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Plyn by mal dokonca v januári zlacnieť o tri percentá. Inflácia má byť teda podľa člena Bankovej rady Národnej banky Petra Ševčovica oproti pôvodnému odhadu ešte o tri desatiny percentného bodu nižšia.
Európska komisia však vstup Slovenska do eurozóny v roku 2009 neočakáva. Tento týždeň totiž zverejnila prognózu, podľa ktorej má Slovensko mať budúci rok infláciu až 3,4 percenta. To by znamenalo, že euro v plánovanom termíne nebude.
„Ak sa bude zhodnocovať koruna aj v budúcom roku a potraviny príliš nezdražejú, inflácia by mohla byť bližšie k prognóze Národnej banky,“ povedal analytik Allianz - Slovenská DSS Mário Blaščák. Aj ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová tvrdí, že bližšie k pravde má Národná banka. „Odhad centrálnej banky považujeme za reálnejší, prognóza komisie je nadsadená,“ povedala Valachyová. Podľa nej bude inflácia dokonca ešte nižšia ako očakáva banka.
Ropa môže byť prekážkou
Prekážkou pre euro na Slovensku sa môže stať ropa. Ak bude príliš drahá, zvýši to ceny benzínu, čo môže potlačiť infláciu nad kritickú hodnotu. Slovákom neprospeje ani to, ak sa dolár bude voči euru zhodnocovať. Potom by voči americkej mene oslabla aj koruna. Zvýšilo by to cenu ropy, za ktorú Slovensko platí v dolároch. Rizikom sú aj rastúce platy a stále vyššia ochota ľudí nakupovať na splátky. „Apetít spotrebiteľov utrácať je silný a taký zatiaľ aj zostane,“ povedal ekonóm ING DSS Pavol Ondriska. Rizikom sa môžu stať takisto potraviny. „Úroda bola rekordne nízka, čo môže vyhnať ceny niektorých potravín nahor,“ povedal Blaščák.
Na oslabenie týchto rizík Národná banka zrejme tento rok po piaty raz zvýši úrokové sadzby. „Do konca roka príde ešte k jednému zvýšeniu sadzieb o 0,25 percentného bodu na 5 percent, a to pravdepodobne v novembri,“ povedala ekonómka ČSOB Silvia Čechovičová.