BRATISLAVA - V prvom polroku tohto roka pracovalo na čiastočný úväzok len 2,8 percenta z celkového počtu zamestnancov na Slovensku. Keby mnohí mali na výber, nebolo by ich ani toľko. Až 41 percent tejto skupiny ľudí si totiž nemohlo nájsť prácu na plný úväzok, alebo sa na kratší pracovný čas zamestnalo "z iniciatívy zamestnávateľa" - pre nedostatok práce.
Ministerstvo práce v pravidelnej správe o sociálnej situácii obyvateľstva konštatuje, že kým medzi zamestnanými mužmi na čiastočný úväzok pracovalo 1,4 percenta, medzi zamestnankyňami 4,6 percenta.
Prečo na čiastočný úväzok nepracuje viac ľudí? Erika Kratochvílová zo spoločnosti Grafton Recruitment Slovakia si myslí, že zamestnávatelia môžu takéto pozície obsadzovať skôr brigádnikmi. Na druhej strane, obrovský záujem o ne majú hlavne študenti vysokých škôl - nielen pre časovú nenáročnosť, ale aj pre nízke požiadavky na brigádnika a možnosť získať prax alebo peniaze, tvrdí.
Inštitút pre výskum práce a rodiny vlani za jednu z prekážok širšieho využívania takejto možnosti označil "redukovanú právnu istotu" človeka zamestnaného na menej ako 20 hodín týždenne. Skončiť takýto pracovný pomer totiž možno výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je 15 dní (pri plnom pracovnom úväzku sú to najmenej dva alebo tri mesiace). Zamestnávateľ nemôže prepustenému zamestnancovi poskytnúť ani odstupné.
Vláda to mieni zmeniť. Na podnet odborov sa zaviazala zvýšiť ochranu zamestnaných na čiastočný úväzok. Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka by to však situácii nepomohlo, práve naopak. "Zamestnávaniu na kratší úväzok bráni slovenská pracovnoprávna legislatíva, ktorá je v súčasnosti veľmi rigidná," tvrdí.
Tak za zamestnanca pracujúceho na plný úväzok , ako aj za zamestnanca,pracujúceho menej ako 20 hodín týždenne treba odvádzať poistné. Aj preto únia zamestnávateľov pokladá za nevyhnutné obnoviť dohodu o pracovnej činnosti, alebo to, aby na základe dohody o vykonaní práce bolo možné za rok odpracovať aj viac ako 300 hodín. Za pracujúceho "na dohodu" poistné odvádzať netreba. "Nemožnosť legálne sa zamestnať alternatívnou formou je tak typickým príkladom bariéry brániacej pôsobeniu zamestnanca i zamestnávateľa," uzatvára Hošták.
Odbory, naopak, nemôžu obnovenie dohôd o pracovnej činnosti podporiť, pretože "poškodzujú zamestnanca", povedal viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Pracujúcim totiž dohody o pracovnej činnosti nezakladali nároky na dovolenku, na náhradu mzdy pri prekážkach v práci a iné. Vláda Roberta Fica sa napriek tomu mieni zasadiť o opätovné zavedenie dohôd.
