Ako začať?
Bratislava. Ekonomický líder Slovenska. Je to paradox, ale najviac freeriderov a snoubordistov žije v hlavnom meste. Počas uplynulej zimy vyrástol na Kamzíku, bratislavskej obdobe lyžiarskeho strediska, snoubordový park. Hosťoval tiež happening snouborďákov. Stal sa liahňou mladých talentov. Keďže sú rakúske svahy vzdialené niečo viac ako tri hodinky autom, prekročili domnelý prah nedostupnosti a stali sa obľúbeným strediskom Bratislavčanov.
Napriek blízkosti Álp pokúša dušu náročného lyžiara Slovensko. Zamestnanci sa musia uspokojiť s večerným lyžovaním na Pezinskej babe. Zimné víkendy ťahajú ďalej. Keď nie Alpy, ukojiť vášeň lyžiarov sa snažia naše hory.
Jánošík a Terchová
Najbližšie k Bratislave si môžete v prašane zajazdiť v Malej Fatre. Zánovnú lanovku vedúcu na Chleb sprevádzkovali koncom minulej zimy. Nahradila vyše 50-ročnú starú sedačku. Kvôli bohatej snehovej nádielke na Kriváni a okolitých kopcoch sa tu lyžovalo skoro až do konca mája. Okrem širokých snehových plání sa po kúsku šliapania objavia neodolateľné skalky.
V Oštiepkovej mulde stále funguje staručičká kotva s honosným názvom Transporta, ktorá si možno stále pamätá lyžiarske zájazdy komunistickej mládeže.
Bez nej by okolité terény ostali sivé, málo dostupné. Rýchle zjazdy, pretkané občasnými skalami, však poskytuje celý horský hrebeň. Možností je veľa, treba si vybrať správne. Niektorým sa totiž môže stať, že skončia v žľabe preťatom desiatky metrov vysokou skalou. Po namáhavých zjazdoch je príjemné preletieť do niektorej z povestných terchovských krčiem.
Mekka freeridingu v Jasnej
Pri Liptovskom Mikuláši sa vyznávači hôr delia na dve skupiny. Obe spája spoločná láska k horám. Jedni milujú šliapanie, druhí sa oddávajú šialeným kúskom v prašane. Skialpinisti smerujú skôr do Západných Tatier, Žiarskej doliny, ktorá každoročne hostí skialpfesty.
Freerideri majú namierené do Jasnej. Podpisuje sa pod to viacero dôvodov: prístupnosť svahov, snehová nádielka, náročnosť terénov pripomínajúcich miniatúrne Alpy, alebo samotná kultúra strediska. Podstatným predpokladom je blízkosť Liptovského Mikuláša. Freeridoví lyžiari sa totiž javia ako nesmierne spoločenskí ľudia. Mikuláš má česť mnohoráz privítať túto zaujímavú komunitu. Jasná je predurčená, aby sa stala mekkou extrémneho lyžovania, v ktorej vyrastajú najlepší jazdci na Slovensku.
Na Chopok už iba vlekom
Koncom leta začali stavať lyžiarske vleky zo severnej aj južnej strany Chopka. Stretávajú sa v nadmorskej výške niečo nad dva kilometre a prepájajú dosiaľ vzájomne oddelené a nezávislé lyžiarske strediská. Zo severnej strany smeruje na vrchol 600-metrový vlek, z južnej o sto metrov kratší. Jasná bude prvým strediskom na Slovensku, ktoré spojí dve doliny vlekom. Maličká vymoženosť Álp sa vyskytne aj u nás. Pre freeriderov je to ďalšia výhoda. Na Chopok, či Dereše nemusia ísť peši, trošku sa len zvezú. Osadenstvo Kamienky sa rozšíri a Luková kotlinka bude opäť viac rozlyžovaná.
Luková kotlina (s ňou sa zvezie Jasná) si zaslúži ešte jednu pochvalu. Partia adrenalínových nadšencov tu každoročne usporadúva freeridové preteky Jasná adrenalín. Okrem občasných skicrossov a freestylových zábav je to jediný freeridový pretek u nás. Obľubu získal aj v zahraničí. Prichádzajú sem lyžiari z okolitých aj vzdialenejších krajín.
Potencia verzus prevencia
Keď je reč o lyžovaní vo voľnom teréne, treba spomenúť lavínové nebezpečenstvo. Honba za poodkrytím tajomstva polmetrovej vrstvy bielej periny sa môže spojiť s nešťastím a prinajlepšom nepríjemným zážitkom v podobe stratených lyží. Horšie prípady treba stále spomínať. Iba minulú sezónu zasypali na svete lavíny 142 ľudí. Najviac, 55, ich bolo vo Francúzsku, kráľovstve freeridingu.
Každý by chcel lyžovať v panenskom prašane. Neporušený svah však tiež znamená riziko nestability pokrývky. Ešte ju neodskúšal žiaden lyžiar. Na druhej strane v rozjazdenom svahu môže byť vrstva snehu narušená predchádzajúcimi lyžiarmi. Najlepšia je prevencia a vyzbrojenie sa prinajmenšom základnými vedomosťami o lavínach. V prípade nešťastia je zásadná kamarátska pomoc, povinnosťou je lopatka, sonda, pípak. Pravdepodobnosť prežitia prvých 15 minút je 90 percent. S každou ďalšou minútou sa radikálne znižuje.
IGOR PLÁVKA