BRATISLAVA - Najmenšiu kúpnu silu na osobu má okres Kežmarok. Jeho obyvateľ si musí za rok vystačiť s menej ako 90-tisíc korunami, čo mesačne nepredstavuje ani 7500 korún. Naproti tomu obyvateľ Bratislavského kraja má k dispozícii takmer dvakrát toľko.

Výsledky vyplývajú zo štúdie, ktorú vypracovala spoločnosť GfK Slovakia.

Takéto zisťovanie je jedným z mála svojho druhu, na základe ktorého možno porovnať, koľko tovarov a služieb si obyvatelia regiónu môžu kúpiť. Štatistický úrad síce vyčísľuje priemernú mzdu aj v okresoch Slovenska, ale nezisťuje cenové hladiny v jednotlivých regiónoch zvlášť.

Richard Ďurana z INESS - Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz - tvrdí, že sa nedá vyčísliť, o koľko tovarov a služieb si Bratislavčania môžu dovoliť nakúpiť viac ako obyvatelia zvyšku Slovenska.

"Ceny tovarov a služieb zvyknú reflektovať kúpnu silu obyvateľstva. Napríklad náklady na bývanie v Bratislave často predstavujú násobky nákladov na bývanie v ekonomicky menej výkonných regiónoch," hovorí Ďurana.

Kde je najhoršie? V Kežmarku vraj nie

Riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku Ivana Kotoru výsledky štúdie prekvapili. Tvrdí, že vlani malo až šesť okresov Prešovského kraja nižšiu priemernú mzdu. Na druhej strane "máme aj dôchodcov, deti, zdravotne postihnutých a nezamestnaných. Je tu veľa poberateľov sociálnych dávok, starobných a invalidných dôchodkov".

Okresy Kežmarok, Sabinov a Vranov nad Topľou, kde na obyvateľa pripadá najnižší ročný príjem po zdanení, nemajú nielen najnižšiu priemernú mzdu, ale ani najvyššiu mieru nezamestnanosti.

V druhom štvrťroku mali nižšiu priemernú mesačnú mzdu okresy Bardejov, Sobrance, Svidník a Veľký Krtíš. Podľa miery evidovanej nezamestnanosti na konci septembra Kežmarku patrí 6., Sabinovu 7. a Vranovu nad Topľou 13. miesto. Prvú päticu predstavujú okresy Rimavská Sobota, Revúca, Trebišov, Rožňava a Veľký Krtíš.

Ani riaditeľovi Regionálnej rozvojovej agentúry vo Svidníku Mironovi Mikitovi sa umiestnenie Kežmarku nezdá. Okres Svidník je podľa neho na tom v mnohom horšie. "Každý tu ide na úsporný režim, nakupuje sa v lacných obchodoch, míňajú sa úspory, ktoré pomaly dochádzajú, pomáhajú si navzájom. Je tu chudoba," hovorí.

Rozdiely sú aj medzi mestom a vidiekom

Štúdia potvrdzuje dominantné postavenie dvoch najväčších miest krajiny. Bratislava a Košice sú z hľadiska kúpnej sily najsilnejšími mestami. "V celkovom grafickom rozložení kúpnej sily Slovákov je však rozdiel medzi západným a východným regiónom krajiny markantný," poznamenávajú autori štúdie.

Sociologička Monika Čambáliková si myslí, že obyvatelia chudobnejších regiónov nepociťujú, že by Bratislava bola s nimi solidárna.

Pomerne dobre sú na tom aj okresy susediace s mestami s najväčšou kúpnou silou. Okresy, ktoré hraničia s Bratislavou, majú oproti nej kúpnu silu menšiu najviac o pätinu. Okres Košice-okolie zasa o dve pätiny.

Nižšia kúpna sila je sústredená aj na strednom Slovensku. Výnimku predstavujú mestá Banská Bystrica a Zvolen.

Menej peňazí, viac rodinnej výpomoci

Ľudia v chudobnejších regiónoch sa podľa Čambálikovej naučili prekonávať ťaživú životnú situáciu najmä aktivizovaním širších rodinných väzieb.

"Núdza ich naučila vyjsť z mála, čo majú. Veľa vecí si urobia sami. To je však začarovaný kruh," hovorí. Nízka kúpna sila totiž znamená, že ľudia kupujú menej tovarov a služieb, takže nestimulujú ich rozvoj. "Ak nechodím ku kaderníčke, lebo na to nemám, tak nech je kaderníčka akokoľvek dobrá, v chudobnom regióne sa neuživí."

Okresy s najmenšou kúpnou silou v korunách

okres na na domác- miera priem.

Kúpna sila prepočítaná z eura podľa aktuálneho kurzu.

Miera evidovanej nezamestnanosti na konci septembra 2006.

Priemerná mesačná mzda za druhý štvrťrok 2006 v organizáciách s najmenej 20 zamestnancami podľa sídla podniku (nie podľa miesta skutočného pracoviska).

Priemerná mesačná mzda a miera

nezamestnanosti v krajoch v 1. polroku 2006

Zdroj: štatistický úrad

Priemerná mesačná mzda vrátane príjmov

ozbrojených zložiek, bez podnikateľských príjmov. Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl.

Autor: Michal PiškoJOZEF ČAVOJEC