Dovčerajší kouč futbalovej reprezentácie a čerstvo vládny splnomocnenec pre šport a proti nemu medzinárodný futbalový rozhodca. Na trávniku harcovníci, v parlamente zelenáči. Koaličník proti opozičníkovi. Dušan Galis kontra Ľuboš Micheľ.
Sitom by prepadli. Aj u Larryho Kinga. Daniel Krajcer bol však v utorok večer de facto aj de iure nanajvýš ohľaduplný hostiteľ. Keby svojich hostí nebral ako politických nováčikov, nechal by ich prepadnúť, ak by sa od hanby neprepadli sami.
Športovci to majú v politike ťažké. Udržia sa v nej len ťažké váhy. Boxer. Džudista. Kulturista. Výnimočne aj rekreačný maratónec.
Bolo to de facto soft. Nebolo to Sito, ale ani sitkom. Len mlátenie prázdnej slamy. Prípadne starých právd. Ako veľmi dôležité je podporovať mládež.
Hodina o ničom? Nie celkom. Zaiskrilo sa, keď moderátor vyzval Dušana Tittela sediaceho v hľadisku vysvetliť, prečo odchádza z postu generálneho sekretára futbalového zväzu.
Moja vízia sa trochu odlišovala od tej, ktorá prevážila vo výkonnom výbore po zmenách, ktoré v ňom nastali, opatrne odvetil. Po Šramkovi druhý prípad, vzápätí pripomenul Micheľ zbitého kolegu, a oboch označil za tých, ktorí sa pokúšali zreformovať futbal.
Neznamená to, že slovenský futbal sa nedá zreformovať. Znamená to však, že nitkami poťahujú tí, ktorí o to nemajú záujem. Majitelia klubov. Majú hlavné slovo už aj vo zväze.
To vysvetľuje, prečo zväz hrá mŕtveho chrobáka, aj keď sa predávajú zápasy.
Chcelo by to na jeho čelo ťažkú váhu. Ale kto chce dostať do čela?
