Znamená váš vstup do SDKÚ vaše pevné rozhodnutie usadiť sa v politike?

"Pevné určite. Naozaj pocit veľkého záväzku je pre mňa dominujúcim a rozhodujúcim, prečo som sa takto rozhodla. To, že som isté témy rozbehla z postu ministerky, je záväzok a cítim povinnosť pokúsiť sa, čo sa dá dosiahnuť."

Čo by ste chceli v politike dokázať?

"Pre mňa je prioritné, aby sa na mňa mal dôvod usmievať dostatočný počet občanov a, ako som to povedala pri svojom nástupe na ministerské kreslo, nie ironicky, ale žičlivo. To sú moje ambície v politike."

Keby sa SDKÚ rozhodla nominovať vás do prezidentských volieb, čo by ste na to povedali?

"Zaskočili ste ma. Prvé, čo mi napadá, je reakcia sociologičky, ktorá hovorí, že Slovensko je väčšinovo ešte pomerne silne konzervatívna spoločnosť, kde majú na istých postoch oveľa väčšie šance muži. Takže to vnímam svojím spôsobom ako apriórny hendikep. Zároveň je to asi najzodpovednejší post z hľadiska reprezentácie krajiny navonok, ale aj z hľadiska prirodzenej autority dovnútra spoločnosti. V tomto okamihu neviem odpovedať, či sú moje sily na takto zodpovednú úlohu dostačujúce."

Niekto v SDKÚ vám už niečo podobné aj naznačil?

"Ale áno, i keď ja sa pohybujem nielen v SDKÚ, aj v širších okruhoch. Stretávam sa s takouto poznámkou a priznám sa, že na ňu zatiaľ reagujem s úsmevom."

(knm)