useli bez dohody, ešte nie je všetkému koniec: k otázke dane na pivo sa únia vráti na konci novembra.
„Slovenska by sa prípadné zvýšenie sadzby na pivo aj tak nedotklo,“ povedal Roman Šusták, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Minimálnu sadzbu prekračuje Slovensko niekoľko ráz. V súčasnosti je spotrebná daň z piva 50 korún na hektoliter (približne 1,38 eura). Naposledy sa u nás sadzba zvyšovala v roku 2003, a to dvakrát. „Zvýšenie sa týka len 8 krajín, ako je napríklad Česko, Nemecko, Španielsko, Luxembursko alebo Lotyšsko,“ povedal.
Česko svoj očakávaný nesúhlas avizovalo už dlho. Podľa návrhu Európskej komisie sa mala spotrebná daň na pivo v únii zvýšiť o 31 percent, čo v českom prípade zodpovedalo zhruba jednému eurocentu, teda asi 28 halierom na pol litra.
České pivovary ale pre „dodatočné náklady“ varovali, že fľaša piva by nakoniec mohla zdražiť až o korunu. Topolánkova vláda označila takýto nárast cien za neprijateľný a minister financií Vlastimil Tlustý sa dohodol na blokácii zvyšovania dane s Nemeckom, ďalším kľúčovým pivným hráčom v Európe.
Francúzi chcú zvýhodniť aj víno
Nátlaku oboch krajín ustúpili Fíni, ktorí únii v súčasnosti predsedajú. Navrhli, aby sa pivo vybralo z rokovaní o zvyšovaní spotrebnej dane na alkohol. Proti fínskemu nápadu sa zdvihla opozícia. Nesúhlasili Švédi, Estónci, ale tiež Francúzi, Taliani či Španieli. Škandinávcom sa nepáčilo hájenie lacného piva v čase, keď sa európske štáty snažia bojovať proti alkoholizmu.
Francúzi a ďalší Juhoaeurópania zase protestovali proti úľavám len na pivo a požadovali rovnaké výnimky pre svoje nápoje, napríklad Francúzsko trvalo len na 9– percentnom zvýšení namiesto 31 percent na špeciálne slabé víno z Pyrenejí. Hoci si Fíni naklonili pivných Čechov a Nemcov, poštvali si zároveň proti sebe sedem severských a južných krajín. „Pivo sa ukázalo byť najcitlivejším bodom, snažili sme sa, ale dohoda nebola možná,“ povedal fínsky minister Eero Heinaluoma. Daňové otázky podliehajú konsenzu, a tak tu bol nutný súhlas s fínskym návrhom.
Česko nebolo výsledkom debaty nadšené, pretože riziko zvýšenia dane na pivo pretrváva. „Už to vyzeralo, že sa dohodneme, ale proti fínskemu návrhu sa nakoniec ozval rad krajín. Ďalšia debata prebehne 28. novembra,“ povedal včera v Bruseli Tomáš Zídek, ktorý zastupoval Vlastimila Tlustého. Zídek pripustil, že i keby pivo zdražilo, komisiou vymeraných zhruba 28 halierov na jeden polliter piva nie je nijako dramatická suma. „Lenže býva to tak, že keď sa zvýši cena i čiastková časť koruny, tak vo finále to bude celá koruna a to je pre nás neprijateľné,“ dodal.
Návrh asi skončí v koši
Fíni teraz budú hľadať ďalšiu možnú cestu, ako zladiť alkoholové požiadavky všetkých krajín únie. Pokiaľ sa ministri na konci mesiaca opäť nedohodnú, návrh pravdepodobne skončí v koši. Neprepokladá sa totiž, že Nemecko, ktoré bude únii predsedať od januára, zdraženie piva a ďalších liehovín bude podporovať.
Paradoxné je, že o zvýšení minimálnej spotrebnej dane na alkohol požiadali eurokomisiu samotné členské štáty, pretože sadzby platia od roku 1992 a inflácia ich reálnu hodnotu za posledných 14 rokov znížila, takže štátne rozpočty vyberajú na alkohole menej peňazí. S valorizáciou sadzieb predbežne súhlasilo aj české ministerstvo financií, teda ešte pod vedením sociálneho demokrata Bohuslava Sobotku.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, vf
