Ak niekto prejde na živnosť, vstupuje do obchodného vzťahu. Zároveň prichádza o ochranu, ktorú mu poskytuje Zákonník práce. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

BRATISLAVA - Ponúkol vám zamestnávateľ, aby ste prešli na živnosť? Neurobte unáhlený krok. Treba to dobre zvážiť. Oba druhy obchodno-pracovného vzťahu, teda živnostenský aj zamestnanecký, majú svoje výhody, ale aj nevýhody.

V čistom si polepšia

"Ak by sme brali do úvahy iba finančné kritérium, teda ako ušetriť najmä na odvodoch, jednoznačne sa viac oplatí byť živnostníkom," hovorí expert na odvody a dane Jozef Mihál.

Napríklad zamestnanec s hrubým platom 20-tisíc korún zaplatí mesačne na odvodoch a daniach spolu vyše 4 500 korún. Živnostník s rovnakou odmenou odvedie štátu a poisťovniam približne o tisícku menej. Ročne by tak na "prestupe" zarobil zhruba 12-tisíc korún.

Dlhodobo však zamestnanec, ktorý zmení pracovný pomer za živnosť a pritom dostane tú istú odmenu, stráca. Platí nižšie odvody, čo znamená, že ak by ochorel, dostal by zo Sociálnej poisťovne trikrát menšie nemocenské, ako keby bol zamestnancom.

Nízke odvody sa takisto odrazia v dôchodku. "Úspora sa dosahuje najmä tým, že takýto živnostník sa má dnes dobre na úkor svojej budúcnosti, no po odchode do penzie zistí, že jeho dôchodok je výrazne nižší, ako keby zostal zamestnancom," povedal Mihál. Niektorí podnikatelia pritom nemusia platiť do Sociálnej poisťovne žiadne odvody, napríklad slobodní umelci.

Ak si však nesporia do penzie v niektorej zo životných poisťovní alebo napríklad v treťom pilieri, riskujú, že v penzii sa ich životná úroveň výrazne zníži .

Ak živnosť, tak aj s vyšším platom

Firma platí za zamestnanca ďalšie odvody do poisťovní. Náklady na zamestnanca sú teda asi o tretinu vyššie ako 20-tisíc hrubého. "Keď by mu však zamestnávateľ nedal aspoň 25-tisíc hrubého, v žiadnom prípade sa mu neoplatí prejsť na živnosť," povedal Mihál.

S väčšou hotovosťou v peňaženke alebo na účte prechádza na nového živnostníka aj zodpovednosť za administratívu, ktorú predtým ako zamestnanec nemal. "Presunie sa naňho zodpovednosť za spracovanie daňových priznaní, riadne a včasné platenie odvodov do fondov, ale aj riziká z prípadného omeškania týchto platieb," povedal šéf Slovenskej asociácie malých podnikov (SAMP) Vladimír Sirotka.

Zabudnite na istoty

Ľudia väčšinou pri prechode zo zamestnania na živnosť zvažujú výšku príjmu, teda sumu, ktorá sa im každý mesiac ocitne na účte. Strácajú však celý rad výhod, ktoré ako živnostníci nemajú. Živnostník nemá nárok na stravné lístky, čím stráca približne tisícku mesačne, nemá nárok na dovolenku, čo je približne výška mesačného platu. Takisto nemá nárok na platené voľno za návštevu u lekára s rodinnými príslušníkom, preventívnu prehliadku, svadbu či pohreb. Pri oneskorenom odoslaní príspevkov do Sociálnej alebo do zdravotných poisťovní, penále znáša firma a nie zamestnanec. "Toto všetko by mal brať do úvahy človek, ktorý uvažuje o prechode na živnosť," povedal Mihál.

Ak niekto prejde na živnosť, vstupuje do obchodného vzťahu. Bývalý zamestnanec si musí uvedomiť, že stráca ochranu, ktorú mu poskytuje Zákonník práce. "Človek môže byť v skutočnosti okamžite vyhodený na dlažbu, no ako zamestnanec má minimálne dvojmesačnú výpovednú lehotu alebo dvojmesačné odstupné," povedal Mihál.

Výhody prechodu zamestnanca na živnosť pre firmu

* presun zodpovednosti za administratívu pri prihlasovaní platieb do fondov a stráženie platobných termínov na podnikateľa - bývalého zamestnanca,

* nemusí robiť ročné zúčtovanie dane a zdravotných odvodov,

* zbaví sa zodpovednosti za platby odvodov a daní, ale aj rizík z omeškania platieb,

* nie je zodpovedná za ochranu a bezpečnosť pri práci,

* vyhne sa zložitosti, ktoré má pri rozväzovaní pracovného pomeru podľa Zákonníka práce,

* môže ušetriť na mzdových nákladoch a odvodoch do fondov.

Výhody prechodu zo zamestnaneckého pomeru na živnosť

pre jednotlivca

* nemusí byť viazaný iba na hlavného odberateľa (bývalého zamestnávateľa), ale môže svoju činnosť slobodne vykonávať u iných odberateľov,

* k príjmu si môže uplatniť paušálne výdavky (40 % z príjmu, remeselník 60 %), a tým znížiť základ dane a vymeriavací základ pre odvody, čo sa odrazí na nižších daniach aj odvodoch,

* dostane viac "čistého", čo v aktuálnom čase priamo pociťuje,

* väčšia sloboda pri rozhodovaní.

Výhody pracovného pomeru pre zamestnanca

* má nárok na stravné lístky

* zamestnávateľ zaňho platí vyššie odvody, čo vytvára priestor na vyššiu penziu aj nemocenské,

* nemusí si viesť účtovníctvo, ani byť zodpovedný za platenie daní, zdravotného a sociálneho poistenia,

* má nárok na ochranu podľa Zákonníka práce,

* má nárok na platenú dovolenku, najmenej 20 dní za rok,

* dvojmesačná výpovedná lehota,

* neznáša postihy za oneskorené platby daní alebo poistného,

* nárok na pracovné odevy, príspevky na pitný režim, príspevky zo sociálneho fondu,

* nemusí podávať daňové priznanie,

* nemá náklady so zriadením živnosti.

Odvodové zaťaženie na Slovensku (v % z vymeriavacieho základu)

  zamestnanec zamestnávateľ SZČO** Dobrovoľný poistenec Minimálny VZ* Maximálny VZ

Starobné poistenie 4 14 18 18 6900/7500 51 822

Invalidné poistenie 3 3 6 6 6900/7500 51 822

Nemocenské poistenie 1,4 1,4 4,4 4,4 6900/7500 25 911

Poistenie v nezamestnanosti 1 1 x 2 6900/7500 51 822

Rezervný fond x 4,75 4,75 4,75 6900/7500 51 822

Úrazové poistenie x 0,8 x x 6900/7500 neobmedzené

Garančný fond x 0,25 x x 6900/7500 25 911

Zdravotné poistenie 4 10 14 14 6900/7500 47 475**

Spolu 13,4 35,2 47,15 49,15 x x

Pozn.: vymeriavaci základ (VZ) je suma, z ktorej sa platia odvody, napríklad hrubý plat pracovníka

SZČO - samostatne zárobkovo činná osoba

* od októbra minimálna mzda stúpla zo 6900 na 7500 Sk

** od budúceho roka je to 51 825 Sk

Koľko dostanú v čistom (mesačne, v Sk)

Zamestnanec

Hrubá mzda 15 000 20 000 30 000

Čistý zárobok 11 960 15 468 22 528

Náklad firmy (cena práce) 20 281 27 040 40 493

Podnikateľ

Faktúrovaná suma 15 000 20 000 30 000

Príjem po zdanení (pri 40 % paušálnych výdavkoch) 11 514 16 335 24 581

Náklad firmy 15 000 20 000 30 000