Po vynesení rozsudku nad Husajnom sa nezhody medzi jednotlivými irackými skupinami ešte prehĺbili. Husajn vystúpil na procese, ktorý posudzuje jeho vinu na genocíde Kurdov. Podľa niektorých zdrojov pri nej zomrelo 180-tisíc ľudí. Exprezident bol pokojnejší ako obyčajne, ale opäť spochybňoval svedkov.

Tí hovoril ako Saddámovi ľudia masakrovali ich príbuzných v kurdských dedinách­. Podľa svedkov vojaci prišli do dediny, zhromaždili všetkých mužov a strieľali do nich, kým všetci nepopadali. Jeden zo svedkov súdu ukázal chrbát, aby dokázal, že má jazvy po strelných zraneniach.

Iracké súdne zdroje naznačili, že odvolací súd, ktorý od pondelka posudzuje verdikt nad Saddámom, by mohol rozhodnúť do januára. Ak rozsudok potvrdí, poprava by sa mala konať do polovice februára.

Aj v prípade genocídy Kurdov hrozí Saddámovi trest smrti. Niektoré skupiny presadzujú, aby sa Saddámova poprava odložila až po vynesení rozsudku v tomto procese. Proti Saddámovi a jeho spoločníkom sa ešte pripravovali procesy za potlačenie šiitského povstania počas vojny v Perzskom zálive, napadnutie Iránu a Kuvajtu a ďalšie zločiny.

Šiitská a kurdská politická elita v snahe upokojiť sunnitov, ktorí sa po odsúdení Saddáma cítia ešte viac ako na vedľajšej koľaji, navrhla zákon umožňujúci členom Saddámovej strany Baas návrat do štátnych­ úradov. Krátko po páde Saddámovho režimu previerkové komisie vyhadzovali z úradov všetkých baasistov. Bývalí členovia Baasu sa po vyhlásení trestu smrti pre exprezidenta vyhrážali, že ak pôjde na šibenicu, spáchajú veľký útok v Bagdade.

Autor: mik