Vyrovnať sa s osobným fízlom
Petr Šabach: Občanský průkaz • Paseka • Praha 2006
Nostalgický, sentimentálny, nekomplikovaný, vždy s chuťou aj napriek slzám pobaviť - takto poznáme Petra Šabacha (1951). Podľa jeho kníh nakrútilo duo Petr Jarchovský a Jan Hřebejk filmy Šakalí léta, Pelíšky a Pupendo.
Za dvadsať rokov vydal desať próz a tá najnovšia, Občanský průkaz, sa už pár týždňov v Česku výborne predáva.
Šabach miluje vypointované historky a kritika mu neraz vyčítala, že jeho knihy sú zlepencami krčmových anekdot a sentimentálneho rozumovania. Ústrednými postavami románu sú kamaráti rozprávača z pražských Dejvic a Letné. Partiu dospievajúcich chlapcov sledujeme od slávnostného aktu získania občianskeho preukazu z rúk polície.
Chvíľu sme v prednormalizačných šesťdesiatych rokoch, v období, v ktorom sa autor cíti ako ryba vo vode. Príbehy postáv rozprávané šabachovskou všeobecnou češtinou sa rôzne prelínajú, komično striedajú ľudské tragédie (jeden z chlapcov, Míťa, si pri hlúpom pokuse získať modrú knižku podpíše rozsudok smrti), všetko je však pod oparom láskavého odstupu a zjemnené banálnym humorom.
Vlastne takmer všetko. V knihe je mimoriadne silná scéna, ktorá sa vymyká zvyšku textu: zatknutie a väznenie Charlieho počas demonštrácie v auguste 1969. Šabach sa nesnaží „robiť humor“, ani nemýtizuje, len zaznamenáva krutosť polície a bezmocnosť jej obetí. Na tých pár stránkach je na vrchole svojho talentu.
Útla knižka ku koncu nielen zrýchli tempo a preskočí celé desaťročia, ale i zvážnie. Šabachovi hrdinovia sa ocitnú v súčasnosti, ale naznačujú, že na správaní polície k obyčajným ľuďom sa až tak veľa nezmenilo. Rozprávač, ktorý je takisto len tým „človekom miliónom“, čo nijako nevyčnieva, ani nemá zvláštne ambície, na konci otvorene prezradí, že hranica medzi ním a autorom je tenšia ako v iných Šabachových knihách.
Zisťuje, že i naňho, Petra Šabacha alias Švába, hoci sa nikdy nedostal do významnejšej otvorenej konfrontácie s režimom, bol vedený zväzok ŠtB. A zároveň objaví, kto bol jeho „osobným fízlom“.
Autor v jednom rozhovore priznal, že Občanský průkaz opisuje jeho vlastný príbeh a že má tendenciu idealizovať, pretože chce, aby bol svet lepší. Dobre vie, a naznačuje to i disharmonický záver knihy, že to nie je také jednoduché. A hoci spisovateľsky neprekročil svoj tieň, nie je bezvýznamné, že hovorí o období, na ktoré by sme nemali zabúdať.
Autor: BARBORA ŠKOVIEROVÁ (Autorka je literárna kritička)