žene. Z darčeka sa nepotešil iba malý Jan, ale i mnohí jeho kamaráti spolu s ich rodičmi. Trnka vzápätí vyzval Wericha, aby písal ďalej. Tak vzniklo Fimfárum.
Knižka s príbehmi Jana Wericha a ilustráciami Jiřího Trnku vyšla po prvýkrát v roku 1960. Sám Werich ju označoval ako „poučné příběhy ze života, na jejichž konci zpravidla nedojde k pohádkové nápravě“. Už v rozpätí rokov 1960 – 1967 vznikla podľa knižnej predlohy aj gramofónová zvuková podoba.
V roku 1963 uviedla Československá televízia pod názvom Fimfárum jednoslabičnú Werichovu rozprávku Chlap, děd, vnuk, pes a hrob. Trvalo presne 20 rokov, kým uzrel svetlo projektora plôškový animovaný film Vladimíra Mertu František Nebojsa. Ako sprievodný zvuk poslúžila Werichova gramofónová nahrávka.
Rovnaký princíp si zvolila Vlasta Pospíšilová o tri roky neskôr, keď nakrútila fimfárovský príbeh Lakomá Barka. S Werichovým hlasom a s Mertovou hudbou. V roku 1991 sa k Fimfáru vrátila 28-minútovým filmom Až opadá listí z dubu.
Ten sa, žiaľ, k divákom v tom čase nedostal. Zato však inšpiroval mladého animátora Aurela Klimta k projektu pásma bábkových filmov podľa povestnej knižky. Pospíšilová k dvom filmom doplnila tretí, Splněný sen, Klimt sfilmoval Frantu Nebojsu a titulný Fimfárum. Werichov čítaný komentár bol miestami zostrihaný a doplnený hlasovo identickým Otom Jirákom.
Tvorcom sa pošťastilo nájsť súlad formy s obsahom a k nejednoznačnému, no univerzálne zrozumiteľnému Werichovmu textu nakrútiť rovnocenné animácie.
Snímka získala Českého leva i cenu kritiky Kristián. Žiaden div, že v roku 2005, symbolicky v deň stého výročia narodenia Jana Wericha, začalo vznikať podľa zvyšných príbehov Fimfárum 2. Tentoraz premyslenejšie, koncepčnejšie. Ako spoločné dielo štvorice režisérov V. Pospíšilová, A. Klimt, Jan Balej, nestora českej animácie Břetislav Pojar a štyroch výtvarníkov (J. Balej, P. Poš, M. Velíšek, P. Koutský) a jedného hudobníka (V. Merta).
Napriek vyššiemu počtu tvorcov i rôznorodosti animačných techník je film kompaktnejší, rovnorodejší. To však na niekoho môže pôsobiť až nudne či únavne. Chýba pocit novosti, objavnosti, príjemného prekvapenia.
Čo zostalo, je werichovský láskavý humor, zmysel pre absurditu a poetickú skratku – a poctivá klasická česká ručná animácia. Prvotný popud Jiřího Trnku tak po polstoročí konečne nadobudol kongeniálnu formu.
A čo na to Jan Werich? „Snad chci jen říci, že pokud dítě v nás nezhynulo, naroste mu občas plnovous bez obtíží a bude mu i slušet...“
Fimfárum 2 • Česká republika 2006 • 90 minút • Námet: Jan Werich • Scenár: Jan Balej, Jiří Kubíček, Aurel Klimt, Břetislav Pojar • Réžia: Jan Balej, Vlasta Pospíšilová, Aurel Klimt, Břetislav Pojar • Kamera: Miroslav Špála, Jakub Šimůnek, Jan Müller, Radek Loukota, Zdeněk Pospíšil • Hudba: Vladimír Merta • Účinkujú: Jan Werich, Ota Jirák • Premiéra v slovenských kinách: 26. 10.
Autor: MILOŠ ŠČEPKA
