Ladislav Kraus videl Južnú poštu inak ako obyčajný divák. Pozeral sa na ňu cez svoju kameru. Ešte aj dnes si veľmi živo spomína na toto nakrúcanie.

"Robili sme s vynikajúcim štábom kaskadérov, ktorí dnes pracujú pre Američanov v Hollywoode. V Južnej pošte bolo aj herecké obsadenie vynikajúce."

Pamätá sa na prevrhnutý kočiar s koňmi, keď išlo o život koní. Pracovníci zo štábu im museli rýchlo poodstrihávať popruhy, aby sa im pred očami neodohrala tragédia.

Inak Laco Kraus hovorí o šťastí: "Stano Párnický mal absolútne slobodnú ruku. Vyberal si celý štáb, hercov, kaskadérov. Koliba do toho nezasahovala."

S Párnickým vychádzal výborne. "Poznali sme sa dobre. Najviac vecí v živote som robil so Stanom. Boli sme spolu od začiatku, keď Stano prišiel do televízie, prežili sme všetky obdobia a stále sme tvorili."

Pri práci na Južnej pošte si cenil aj prístup autora príbehu. "Lacko Ballek s nami pred nakrúcaním viedol rozhovory, mali sme s ním mnohé sedenia. Neskôr sme spolu autom prešli všetky autentické miesta, kde sa dej odohrával. Film je bohatý na exteriéry, ktorými sa podarilo vykresliť atmosféru obdobia a situáciu na hraniciach. Ballek nás vzal aj tam, kde to cítil, videl a zaznamenával. Napríklad v Šahách. To bolo pre Južnú poštu veľkým prínosom."

Pre Krausa je to dodnes jeden z jeho najobľúbenejších príbehov. Aj ako divák sa k nemu rád vracia. Príležitosť mal nedávno, keď musel v Slovenskom filmovom ústave "vyrovnať" kópiu, aby sa film mohol bezproblémovo preniesť na DVD nosič.

"Než sme sa do toho s technikom pustili, asi hodinu a pol sme o filme debatovali. Rozoberali sme obrazovú koncepciu aj čisto divácky pohľad, že o čom to bolo. Bolo to veľmi príjemné vrátiť sa s úplne cudzím človekom do čias nakrúcania."