Robil som si poriadok vo veciach a natrafil som na svoje staré obaly s navštívenkami. Mám ich ešte z Japonska. Vtedy som si myslel, že kontakty v blízkej budúcnosti využijem, dnes mi však mnohé mená nič nehovoria. Neviem k nim priradiť tváre. Väčšinu z tých ľudí som pravdepodobne stretol iba raz v živote a zaujímavé je, že z jednej firmy mám v obale aj päť vizitiek.

Pokúsim sa teraz zaspomínať na roky, keď som ešte pracoval v Japonsku. Najprv som si telefonicky dohodol v nejakej firme schôdzku. Potom som sa tam vybral. Na recepcii ma už čakal zástup ľudí - šéf, jeho námestník, pár kolegov. Každý sa mi predstavil a dôstojne mi rad za radom odovzdali svoju vizitku. Rovnako ja som odovzdal svoju im. Podľa japonského bontónu sa vizitka odovzdáva aj prijíma postojačky a oboma rukami. Vizitka nesmie byť obrátená hore nohami, aby si ju mohol prijímateľ hneď prečítať a potom si ju odložiť.

Nezáleží na tom, či tento akt považujete v biznise za potrebný, jednoducho tým musíte všetci prejsť. Vzájomné odovzdanie navštíveniek sa v Japonsku považuje za čosi viac ako len praktický nástroj zoznámenia v obchodnej situácii. Je to viac než etiketa. Je to priam obrad, ktorý má presne vymedzené pravidlá. Kedy a akým spôsobom odovzdať a prijať vizitku, to je predpísané. Pokusy o individuálny inovačný vklad nie sú žiaduce. Ľudia, ktorí sa neriadia zaužívanou schémou, sa považujú v podnikateľských kruhoch za neschopných. Najhorší je prípad, keď navštívenky nemáte. Ak ste si ich zabudli, nesmiete to priznať. Treba povedať, že sa vám minuli, je to znesiteľnejšie. Ani písať na vizitku pred zrakmi ostatných nie je slušné.

Minulý rok ma jeden známy zo Slovenska, ktorý rozbiehal obchod s technickými zariadeniami, požiadal o pomoc. Bol v rokovaní s istou japonskou spoločnosťou, ale nedala mu uspokojivú odpoveď. Požiadal ma, aby som ich v jeho mene osobne navštívil v Japonsku. Prvé, o čo som ho požiadal, bolo, aby mi dal vyrobiť vizitky, pretože prísť za niekým v Japonsku bez vizitky a začať rozprávať, že som kamarát jedného Slováka a chcem mu pomôcť, ale inak nemám s jeho firmou nič spoločné - toto v Japonsku nikomu neprejde. Nikto by ma tam nebral vážne.

Dávať navštívenky má v Európe omnoho dlhšiu tradíciu ako v Japonsku. Myslím si, že sa to začalo používať vo vyššej spoločnosti pri návštevách. Tento zvyk sa však napokon oveľa hlbšie zakorenil v japonskej spoločnosti. Japonci sa predstavia menom a povedia firmu, ktorú zastupujú. Študenti zasa školu, ktorú navštevujú. Nie je zvláštnosťou, že keď študent niekam telefonuje, predstaví sa menom a uvedie aj univerzitu, na ktorej študuje. Aj mnohí študenti majú svoje navštívenky. Aj samuraji sa kedysi pred bojom jeden druhému obradne predstavili.

Videl som zopár navštíveniek hercov, modeliek či moderátorov, ktorí tam mali okrem mena vytlačenú aj svoju fotografiu. V Japonsku majú takýto druh vizitky predavači automobilov. Chcú, aby si zákazníci zapamätali ich tvár. Je to pre nich veľmi dôležité, pretože ich každý mesiac naháňa norma predaja. MASAHIKO