Proti predĺženiu pracovného času najviac bojujú Francúzi. Mladé Francúzky demonštrujú proti tomu, aby pracovali viac ako 35 hodín týždenne s transparentom: "Nechceme platiť za stav našej ekonomiky." FOTO - TASR |
Európsky súd pred dvomi rokmi postavil dlhší než 48-hodinový týždeň de facto mimo zákonaBRUSEL - Fínom sa možno podarí nemožné: nájsť zhodu medzi dvadsiatimi piatimi štátmi únie o tom, aký dlhý má byť pracovný týždeň. Európske krajiny sa už dva roky bijú o to, či povoliť viac než 48 hodín práce týždenne. Do ich nezmieriteľných pozícií vstúpili únii predsedajúci Fíni a navrhli šalamúnsku cestu von. Štáty, ktoré si to budú priať, budú môcť povoliť dlhší pracovný týždeň. Krajiny, ktoré sú proti, môžu pracovný týždeň obmedziť 48 hodinami.
Také riešenie vyhovuje Británii, podporovanej väčšinou nových štátov vrátane Slovenska. Hovoria, že keď sa zamestnanec s firmou dohodne na viac ako 48 hodinách týždenne, nikto by im to nemal zakazovať.
Proti nim stoja Francúzsko, Španielsko a ďalšie viac protekcionistické krajiny, ktoré argumentujú starostlivosťou o ľudské zdravie. Hovoria, že by úniu nemala motivovať prepracovanosť. Fíni navrhujú, aby sa dlhší ako 48-hodinový týždeň rátal v referenčnom období troch mesiacov a maximálny čas sa v tom prípade zastavil na 60 odpracovaných hodinách týždenne. Krajiny, ktoré sa pre výnimku z pravidla "48 hodín a dosť" nerozhodnú, by mali referenčné obdobie dvanásť mesiacov. Podľa Fínov by im to umožnilo udržať si svoj sociálny model a zároveň sa prispôsobiť nárokom profesií, ako sú lekári alebo hasiči, ktorí musia nárazovo pracovať viac ako 48 hodín týždenne.
Slovensko súhlasí
Hoci ide na prvý pohľad o technickú otázku, dohoda sa práve pre lekárov či hasičov netrpezlivo očakáva. Európsky súd pred dvomi rokmi svojím verdiktom o nočných službách lekárov de facto postavil dlhší než 48-hodinový týždeň mimo zákona a stanovil, že akékoľvek obdobie strávené na pracovisku musí byť považované za normálnu prácu, aj keď dotyčný nepracuje. Štáty sa tým neriadia: argumentujú, že keby museli celé pohotovostné služby hodnotiť ako normálnu prácu, jednak by sa nedoplatili a hlavne nemocniciam by chýbali lekári, lebo tí by rýchlo nazbierali 48 hodín týždenne.
Prax v únii je teda v rozpore so súdnym verdiktom a vlády sú tak nútené nájsť nový právny základ. Na jeho podobe si vylámali zuby už štyri rôzne štáty na čele únie, lebo Francúzi či Španieli nechcú žiadnu výnimku zo 48-hodinového pracovného týždňa, zatiaľ čo aliancia vedená Britmi na nej zasa pevne trvá. Budúci utorok čaká ministrov práce z dvadsaťpäťky kľúčová debata o fínskom návrhu. Slovensko je podľa diplomatov v Bruseli pripravené dohodu odsúhlasiť. KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel