New York 2. novembra (TASR) - Americký spisovateľ William Styron, ktorý sa preslávil románmi "Sofiina voľba" a "Priznanie Nata Turnera" zomrel v stredu vo veku 81 rokov.
Styron podľahol zápalu pľúc po dlhej chorobe v nemocnici na Marthaďs Vineyard v Massachusetts, oznámila jeho dcéra Alexandra.
Styron si urobil meno Priznaním Nata Turnera (1967), príbehom otroka, ktorý pred Občianskou vojnou viedol krvavú a katastrofálnu vzburu otrokov. Za román zverejnený v čase vrcholiaceho hnutia za občianske práva získal Pulitzerovu cenu. Niektorí dielo kritizovali ako nasiaknuté rasizmom.
Styrona označovali za "psychicky chorého" a "morálne senilného". Bol kritizovaný, že z Turnera urobil "nerozhodného a zženštilého slabocha". Odsudzovali ho za to, že román vôbec napísal. Niektorí tvrdili, že ako biely južanský protestant nemohol skutočne pochopiť ani skúmať myšlienky otroka privezeného z Afriky. Na jednu z kritík Styron odpovedal: Pisatelia fikcie majú povinnosť "meditovať" o histórii a priniesť porozumenie prostredníctvom imaginácie.
Jeho najznámejšou knihou je Sofiina voľba (1979), tragický príbeh z Brooklynu o vzťahu poľskej židovky, ktorá prežila holokaust, a spisovateľa z Virgínie. Román sfilmovali a Meryl Streepová za stvárnenie hlavnej postavy získala Oscara. Nicholas Maw na základe knihy vytvoril operu, ktorá mala v USA premiéru v septembri.
"Je to hrozné," reagoval na správu o úmrtí Kurt Vonnegut, dlhoročný Styronov priateľ. "Bol dramatický a bola s ním zábava. Bol silný a hrdý a strašne dobre narábal s jazykom."
William Styron sa narodil 11. júna 1925 v Newport News, štát Virgínia. Bol synom lodného inžiniera, ktorý trpel depresiou. Matka zomrela na rakovinu, keď mal 13 rokov a Styrona zakrátko poslali do chlapčenskej prípravky.
Po štúdiu na univerzite sa prihlásil do námornej pechoty, kde ho pridelili do jednotky, ktorá mala počas druhej svetovej vojny vtrhnúť do Japonska. Styron neočakával, že inváziu prežije. Keď sa Japonsko po atómovom bombardovaní Hirošimy a Nagasaki vzdalo, Styrona z ozbrojených síl prepustili bez toho, že by sa dostal do aktívnej služby.
Prvý román Styronovi vyšiel, keď mal 26 rokov. "Odpočívaj v temnote" (Lie Down in Darkness, 1951) je príbehom rozkladu južanskej rodiny zničenej alkoholizmom, incestných túžob, šialenstva a samovraždy. Román je rozprávaný v tretej osobe - s výnimkou poslednej pasáže, monológu dcéry Peyton Loftisovej tesne pred tým, ako spácha samovraždu skokom z okna.
V čase vydania diela Odpočívaj v temnote Styrona opäť povolali do námornej pechoty. Vo svojej druhej knihe Dlhý pochod (The Long March, 1957) využíva skúsenosti s výcvikového tábora Camp Lejeune v Severnej Karolíne. Nasledovalo dielo Zapáľ tento dom (Set This House on Fire, 1960), príbeh troch Američanov v Taliansku po druhej svetovej vojne.
V neskoršom veku sa Styron rozhodol, že musí prestať piť a skončil na liekoch proti poruchám nálady, ktoré sa vyvinuli po tom, čo sa vzdal alkoholu. Lieky u spisovateľa vyvolali suicidálnu depresiu, kvôli čomu bol od decembra 1985 do februára 1986 hospitalizovaný.
Po prepustení z nemocnice napísal bestseller Darkness Visible: A Memoir of Madness (Viditeľná temnota: Pamäte šialenstva, 1990), v ktorom opisuje, ako si takmer vzal život. Kvôli depresii však bol ešte niekoľkokrát hospitalizovaný.
Styron po vojenskej službe strávil dlhý čas v Európe. V roku 1953 sa v Ríme oženil s poetkou Rose Burgunderovou, ktorá sa starala o domácnosť a vychovávala deti, kým Styron písal. Okrem manželky a dcéry Alexandry po spisovateľovi zostali tri ďalšie dospelé deti.
William Styron bol liberál a dlho sa angažoval vo verejných otázkach: napríklad podporoval učiteľa z Connecticutu, ktorého prepustili za to, že odmietol Prísahu vernosti a zasadzoval sa za práva židov v Sovietskom zväze. V 90. rokoch bol Styron jedným zo spisovateľov a historikov, ktorí sa úspešne postavili proti plánom na vybudovanie Disneyho zábavného parku pri Manassase, bojisku Občianskej vojny na severe Virgínie.
