ki Murakami, prevzal v pondelok v Prahe medzinárodnú literárnu Cenu Franza Kafku (na snímke ČTK).
Je to kuriózna situácia, pretože práve meno Kafka si berie spisovateľ do úst vo veľkom štýle v jednej zo svojich posledných kníh, za ktorú mu cenu udelili. Už jej názov prezrádza dosť: Kafka on the shore – Kafka na pobreží.
Hlavnou postavou je, ako inak, Kafka. Ale nie Franz, ale Kafka (krstné meno) Tamura (priezvisko).
V novej, vo vyše päťstostranovej knihe 15-ročný Kafka uteká pred osudom, ktorý mu pririekol to isté, čo Oidipovi. Uteká, i keď počuje hlas, ktorý mu našepkáva, že „vzdialenosť nič nerieši“. Inak povedané „môžeš utekať, ale nemôžeš sa skryť“, lebo kliatba je kliatba a „náhoda je desivá vec, všakže“?
Útek od osudu, ktorý aj tak nakoniec človeka priklincuje k zemi, je častou Murakamiho témou. No okrem hlavnej dejovej línie zvláštne citlivého Kafku sa v knihe objavuje aj niť negramotného Nakatiho, ktorý má mnoho iných darov, napríklad ovláda reč mačiek, a „vykecávačky“ s nimi chápe ako prirodzenú súčasť života.
Pri analýzach Murakamiho kníh sa často odkazuje k podvedomiu, k snom. Postavy sa špacírujú medzi rôznymi realitami, sny zanechávajú uchopiteľné stopy a racio je len smiešny sluha podvedomia. Aj preto sú jeho knihy klbkom asociácií, odkazov, symbolov a sexuality, ktoré sa dôkladne zamotáva a ťahá až niekam hlboko, do miest, o ktorých sa neodvažujeme len tak hovoriť.
Haruki Murakami sa získaním Ceny Franza Kafku dostáva medzi mená ako Harold Pinter či Elfriede Jelinek. Na rozdiel od nich sa však za Murakamim vinie dlhočizný rad čitateľov, ktorí sa nedokážu nasýtiť slov a snov z japonskej kultúry. Teda presnejšie, čisto japonskej nie. Rovnako, ako sa to stáva pri filmoch z Ázie, aj literatúra iného kontinentu musí totiž najskôr prejsť procesom westernizácie a až potom sa môže stať fenoménom.
V Murakamiho prípade ide o fenomén globálny. Jeho knihy nájdete na hongkonskom letisku, recenzie v dennej ázijskej tlači a výklady kníhkupectiev v Európe tiež vedia, že týmto menom prilákajú chodcov vojsť dnu.
Na Slovensku vyšiel vo vydavateľstve Slovart jeho román Hon na ovcu a čerstvo aj voľné pokračovanie Tancuj, tancuj, tancuj. Čitateľsky príťažlivejšie, literárne prepracovanejšie a skutočné bestsellery sú romány Nórske drevo a Na juh od hraníc, na západ od slnka, ktoré vydal pražský Odeon.
Ostatné Murakamiho diela, ako Hard-Boiled Wonderland And The End Of The World, Elephant vanishes, Underground (ktorý vznikol na základe rozhovorov s účastníkmi plynového útoku sekty Óm šinrikjó v tokijskom metre) alebo Birthday Stories prináša na náš trh Slovart v angličtine.
Kafku v knihe jeho kamarát poúča, že „realita je len akumuláciou hrozivých proroctiev, ktoré ožijú“. Proroctvo Murakamiho úspechu je evidentné. A nepomáha mu ani útek od slov, ktoré vyhasnú ako na dne vulkánu. Do snov, „v ktorých aj tak všetci žijeme“.
