BRATISLAVA – Švédske predsedníctvo v EÚ trvá ešte len 10 dní a už môžeme mať dobrý pocit z tempa, ktoré najväčšia severská krajina nasadila. „Program predsedníctva bol schválený v decembri a už v priebehu januára sa uskutoční niekoľko technických stretnutí,“ povedal v rozhovore pre SME riaditeľ odboru hlavného vyjednávača s EÚ Peter Javorčík.
Tempo sa nedá porovnať s francúzskym predsedníctvom, počas ktorého sa až pod naším tlakom rozhodlo o otvorení ôsmich kapitol v polovici júla. „Švédi majú politickú vôľu. Cítiť, že tlak predsedníckej krajiny je väčší.“ Tento polrok sa nebude opakovať ani ďalší francúzsky prístup. Švédi nebudú rozlišovať medzi prvou a druhou skupinou kandidátov a rokovať budú naraz so všetkými.
Slovensko chce v tomto polroku otvoriť 12 kapitol. Neotvorená by tak ostala už len jedna kapitola – finančná kontrola. Ako vysvetľuje Javorčík, nejde o zásadnú kapitolu. Európska komisia rozhodla o jej neotvorení na základe minuloročnej hodnotiacej správy, ktorá konštatovala malý pokrok. Javorčík: „Od zverejnenia správy sme už pokročili.“
Najťažšie zo spomínaných 12 kapitol sú dve – životné prostredie a poľnohospodárstvo. Rovnako ako kandidátske krajiny žiadame v kapitole životné prostredie najviac prechodných období.
Poľnohospodárstvo je najtvrdším orieškom v rokovaní s kandidátskymi krajinami vôbec. Týka sa ho polovica európskej legislatívy. Švédom sa podarilo zaradiť túto citlivú otázku už na tento polrok, hoci podľa takzvanej cestovnej mapy Európskej komisie sa k nemu majú členské krajiny vyjadriť až v prvej polovici roku 2002. Slovenské poľnohospodárstvo nie je pre úniu až takým komplikovaným problémom. „V tejto kapitole máme 43 negociačných požiadaviek, či už ide o kvóty na výsev tvrdej pšenice, alebo o to, koľko hovädzieho dobytka sa bude môcť chovať. Chceme, aby boli niektoré naše značky vín zaradené do registra vín EÚ,“ hovorí Javorčík.
Nikto nepochybuje, že švédske predsedníctvo je šanca, ktorú musíme využiť. „Tento rok bude kľúčový,“ dodáva Javorčík. Za najslabší článok v príprave na vstup do EÚ pritom nepovažuje ani slovenskú vládu, ani parlament, ale legislatívny proces prípravy jednotlivých právnych noriem.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
