Necelých sedem miliónov Srbov sa môže vyjadriť od dnešného rána dozajtra.
Podľa väčšiny srbských politikov je na prijatie nového ústavného zákona najvyšší čas.
Kritici návrhu však upozorňujú, že je ušitý príliš horúcou ihlou, bez riadnej demokratickej diskusie a hrá skôr v prospech politických strán než občianskej spoločnosti.
Srbsko je po úspešnom referende o nezávislosti v Čiernej Hore chudobnejšie o jednu republiku a hrozí jej aj odtrhnutie južnej provincie. Práve neoddeliteľnosť Kosova od Srbska je najspornejším bodom v návrhu ústavy.
Napriek tomu, že podľa očakávaní väčšina srbských voličov s radosťou zaškrtne na hlasovacom lístku da (áno), budúcnosť Kosova by to nemalo zásadne ovplyvniť.
Rozhovory o jeho budúcom statuse vo Viedni skončili fiaskom. Čaká sa preto na rozhodnuBezpečnostnej rady OSN. Západní diplomati na čele s Veľkou Britániu či Spojenými štátmi netaja, že víkendové referendum v ich postojoch nič nezmení.
Nie je tajomstvom, že Londýn aj Washington sa prikláňajú k vízii nezávislého Kosova, ako si to želá väčšina z jej dvoch miliónov albánskych obyvateľov. Belehrad a stotisícová srbská menšina v Kosove však pripúšťajú len „širšiu autonómiu.“ Samotní Kosovčania, ktorí pod správou OSN fungujú de facto nezávisle s vlastným parlamentom, prezidentom či premiérom, majú na referendum jasný názor. Považujú ho za provokáciu, a preto ho budú bojkotovať.
