Dnes: ZUZANA TKÁČIKOVÁ z Nadácie pre deti Slovenska
Zuzanin prvý kocúr sa volal Matýsek, stretli sa ešte za študentských čias. Časom sa z neho vykľulo diabolsky aktívne zviera, ktoré potrebovalo slobodu. "A tak som ho dala na dedinu," hovorí Zuzana. "Matýsek dnes žije v Solčanoch, je úplný king, nemá jedno oko a je vodcom partie mačiek."
Potom prišiel kocúr, ktorý si vyskúšal spolužitie so Zuzanou na priváte v rodinnom dome. "Dedinské typy sú trochu iné, spával mi síce na hlave, ale keď som sa sťahovala, odmietol ísť so mnou. Radšej ostal u susedov."
Keď sa Zuzana usadila v Bratislave, dlho zvažovala, či a kedy priniesť mačku do bytu. Časom narazila na internetovú stránku útulku, fungujúceho v podobe depozitov, cez ktoré sa hľadali majitelia pre zvieratá.
"Jedného dňa sa tam objavila fotka s kopou maličkých mačiatok. Tak som sa tam vybrala. Už na chodbe obytného domu som zacítila strašný smrad. Na uvedenej adrese depozitu žila pani v pivničnom byte s desiatkami psov a mačiek. Upozornila som úrady na zlé podmienky zvierat a vzala som si od nej malú čiernu mačičku."
Tak sa Zuzana dala dokopy s Lízou. Mala asi dva mesiace, žiadne návyky a veľa mačacích chorôb. K veterinárke chodievali pravidelne ako do detskej poradne. "Nakoniec sa zo všetkého dostala, ale k ambulancii má taký odpor, že ju treba ošetrovať hádam v zváračských rukaviciach."
Líza sa veľmi bála ľudí, no o to viac sa na Zuzanu naviazala a obdivuhodne dokázala vycítiť jej vzťahy k okoliu. Má dôležitú schopnosť - vždy vie, kde a kedy jej majiteľku niečo bolí.
Keď Líza podrástla, Zuzana zatúžila po ďalšom prírastku do mačacej svorky. Po čase naďabila na inzerát: "Hľadám človeka, ktorý sa naozaj chce postarať o mačku a môže jej venovať veľa času". Na svoju prácu nebola časovo viazaná, robila často doma, vzala teda Lízu a vybrali sa spolu obzrieť si ponuku. "Predstavovala som si normálne mačiatko. No uvidela som niečo, čo ešte nikdy v živote: to čosi bolo menšie ako môj palec, nedalo sa ani len nazvať mačiatkom, a chlapec tomu dával piť z fľašky mlieko," spomína. Vzala mačiatko na ruky a už ho viac nepoložila. Líza sa, samozrejme, naštvala a takmer pol roka sa nedala svojej panej ani pohladkať.
Nastalo ťažké obdobie. Malý Bruno nariekal ako malé dieťa a bolo ho treba kŕmiť každé dve hodiny. Zuzana sa musela učiť starať o mačiatko celkom ako mačacia mama. "Napríklad som vôbec nevedela, že mačky vysávajú malým mačiatkam výkaly z tela papuľkou. Musela som nájsť technológiu, aby som z neho tie výkaly dostala. Po každom nakŕmení sa išlo do kúpeľne, mača som masírovala, aby sa organizmus stimuloval. Niekedy to z neho vyšlo, niekedy nie, určite ho to bolelo. Veterinárka mi nedávala veľkú nádej."
Keďže Líza prírastok naďalej vôbec neakceptovala, Zuzana si povedala, že ho vypiple z najhoršieho a niekomu ho dá. Keď však prišla fáza chodenia, už sa to nedalo. Bruno chodil stále a všade za svojou "mamou".
Napokon z neho vyrástol ukážkový kocúrik. Má päť mesiacov, odvahy za troch, prežil aj pád zo štvrtého poschodia a Lízu preháňa po byte. Najradšej spolu vylihujú na notebookových klávesniciach. "Už má aj frajerku, načapala som ho," smeje sa Zuzana. "Nedávno som prišla domov a svojho plyšového potkana z Ikea som našla pri posteli. Čudovala som sa, čo tam robí a položila som ho späť na posteľ. Keď som prišla na druhý deň, potkan bol už v chodbe. A na tretí deň, keď som sa chystala spať, vedela som už s istotou, že z malého Bruna vyrástol riadny kocúr."
Líza s Brunom chodia radi na prechádzky. Zuzana ich učila už od malička na vôdzku, tak ako to odporúča mačacia literatúra. Je to vraj riadna drina - treba si totiž uvedomiť, že neberiete na prechádzku vy mačku, ale mačka vás.
"Najväčšou odmenou je, keď vás mačka vezme na lov. V tom je Líza úplne geniálna," vraví Zuzana. "Niekedy síce vyberá dosť neschodné terény, ale ja si to s ňou užívam. Je výborná. Uvidí napríklad nejakého vtáčika a mrkne na mňa, či idem tiež. Ja idem, snažím sa držať tempo, no keď náhodou šuchnem nohou, strašne pohŕdavo na mňa zazrie a je jasné, že som úplne nemožná, že som jednoducho mimo."
Mačka či kocúr sú pre Zuzanu osobnosťami, ktoré si treba získavať. Súkromný vzťah, ktorý so svojou paňou majú a pred cudzími ho neprejavujú, je vzácny. "Potvrdzuje sa mi, že dokážu šetriť energiou. Upokojujú ma, cítim sa v ich spoločnosti príjemne."
