Diabol nosí Pradu (The Devil Wears Prada) • USA 2006, 109 min. • Réžia: David Frankel • Námet: Lauren Weisberger román • Scénar: Aline Brosh McKenna • Kamera: Florian Ballhaus • Hudba: Theodore Shapiro, Chris Trappar • Hrajú: Meryl Streep, Anne Hathaway, Emily Blunt, Stanley Tucci • Premiéra v SR: dnes
Nevyzerá to veľmi povzbudivo. Na novinársku kariéru v Spojených štátoch treba ísť pomaly. Najprv ste len asistentkou asistentky šéfredaktorky, dvíhate telefóny a nosíte kávu. Ak je šéfka mierne rozmarná, musíte jej priniesť zatiaľ nevydaný diel Harryho Pottera a okamžite zohnať let z Miami do New Yorku, aj keď sa okolo Floridy práve točí Hurikán.
Tí, čo chcú, aby sme sa na takýto príbeh pozerali, asi trochu preháňajú. V podstate však nič neznásilňujú, pohodlne si vystačia so zveličením a počas celého filmu ju dokážu udržať. Preto sa naň aj dokážeme pozerať. Teda, ešte musíme rýchlo znížiť svoje kritériá na dobrú zápletku, lebo táto sa dá prehliadnuť výnimočne ľahko. Spomeňme aspoň jej začiatok: Andy sa prihlási na konkurz do módneho časopisu Runway.
Je voľné druhé miesto asistentky, ona verí, že po čase sa dostane aj k písaniu. Vôbec netuší, že šéfredaktorka je mimoriadne vplyvná osoba, nevie ani, ako sa volá. Bez problémov sa prizná, že do Runway prišla preto, lebo z iného média jej neodpísali. Nikdy nepočula meno Gabbana a podľa časopisov sa rozhodne neoblieka. Šéfredaktorka ju chce po tridsiatich sekundách poslať preč. Pre úplnosť, vo filme ešte vystupuje nepriateľská prvá asistentka, Andrein frajer - jednoduchý, inteligentný chlapec, a trochu slizký, uhladený, ale zase vplyvný redaktor.
Samozrejme, vzniknú kolízie, a určite sa zídu. Módny biznis je bezohľadný, jeho diktát ničivý a postavený na hlavu. Tá téma je už istý čas otvorená a ani autori tohto filmu sa netvária, že ju nevidia. Z Andy spravili nezávislú a sympatickú mladú ženu, čo sa nedá zničiť tlakom okolia a čo sa nezblázni ani z veľkej kariéry. Zostali trochu zmierliví, lebo Andy predsa len v niečom podľahne. Je spokojná, že zo štyridsiatky schudla do tridsaťšestky, a keď sa začne obliekať podľa svetových návrhárov, vyzerá naozaj skvelo.
Pre tento film preto platia dve veci: je výkričníkom a zároveň reklamou (vo forme otvorenejšie, v obsahu menej). Zase mu to však prejde, lebo nemoralizuje ani neútočí, len nenáročne baví. Meryl Streep v úlohe šéfredaktorky Mirandy Priestley je jeho špeciálnym bonusom.
