Beuys sa radí medzi najvýznamnejšie umelecké osobnosti 20. storočia. Je predstaviteľom konceptuálneho prístupu k umeniu, jeho akcie, inštalácie, teoretické myšlienky a smerovanie k postmoderne predurčili ďalší umelecký vývoj. Vo Viedni je vystavená kolekcia jeho kresieb na papieri a niekoľko ďalších diel.
Osobnosť Josepha Beuysa ako novodobého šamana a alchymistu má korene aj v jeho takmer mýtickom životopise. Z obdobia druhej svetovej vojny pochádza udalosť, ktorá ovplyvnila celý jeho život. Bol nasadený ako letec a pri bojoch na Kryme bol v snehovej búrke zostrelený.
Údajne ho zachránila skupina kočujúcich Tatárov, ktorí ho zabalili do zvieracieho tuku a plsti a odviezli ho na saniach do svojho príbytku. Práve tieto materiály sa stali pre Beuysa základnými symbolmi a neustále ich používal vo svojej tvorbe.
Časť kresieb aj dielo Dvere predstavené na výstave pochádzajú z obdobia 50. rokov, keď Beuys trpel obdobím depresií, ktoré pramenili z vojnových zážitkov. Ťažké duševné stavy zároveň znamenali premenu a prerod.
Oproti umelcom, ktorí na vojnu reagovali odmietaním a negovaním skutočnosti, Beuys sa začal aktívne usilovať o premenu sveta. Spôsob tejto premeny našiel v ľudskej tvorivosti. Prebúdzať tvorivosť v každom človeku sa stalo jeho životným poslaním.
Viedenská výstava predstavuje aj rekonštrukciu environmentu s mydlom a odkvapovými rúrami z roku 1979, ktorý Beuys vytvoril pri svojej návšteve Viedne. Ironicky reagoval na priestor paláca Liechtenstein, upraveného na umelecké výstavy, kde sa mali ocitnúť aj jeho diela. Konštatoval, že priestor je vhodný skôr na sušenie bielizne.
Beuysovo umenie sa prepájalo s jeho životom. Bol verejne činný, jeho akcie mali často politické alebo ekologické posolstvo. Nosil klobúk a leteckú vestu s vreckami. Toto oblečenie sa stalo jeho nezameniteľným atribútom. Plstený klobúk reprezentoval tepelnú izoláciu a tiež akýsi akumulátor myšlienok, aj keď prvotným popudom na jeho nosenie bolo zrejme Beuysovo staré zranenie hlavy – zlomenina spodiny lebečnej.
Okrem plsti a tuku patrili k preňho typickým materiálom aj med a vosk. Vo Viedni je vystavený záznam z akcie nazvanej Medová pumpa. Bolo to znázornenie ekologického obehového princípu bez odpadových produktov, kde sa každá premenená energia využije na tvorbu niečoho iného. Na audiozázname je sprostredkovaný Beuysov komentár k dielu z obdobia rok pred jeho smrťou.
Joseph Beuys svojou tvorbou opäť oživil mystérium umelca ako tvorcu a duchovného človeka. Jeho pôsobenie je označované za extrémne radikálne, ale príklonom ku kresťanským cnostiam, morálke a ochrane prírody bol hlboko konzervatívny.
Práve Joseph Beuys veľmi jednoznačne redefinoval poslanie umenia: jeho šamanskú zodpovednosť obnoviť stratenú harmóniu v spoločnosti.
Autor: LENKA KUKUROVÁ (Autorka je výtvarná teoretička)
