Sedemnásteho novembra bude rok, čo mu v turínskom tobogane šlo o život. Sane, ktoré pilotoval a na ktorých pod jeho chrbtom ležal Walter Marx, dostali v 130-kilometrovej rýchlosti šmyk a v osemnástej zákrute vyleteli až pod drevenú strechu, skadiaľ sa strmo odrazili dolu do mantinelu. Domov ho sedemnásť hodín v sanitke transportovali s prasknutou lopatkou, rozdrveným jabĺčkom a so siedmimi stehmi nad obočím.
Mick sa dal zázračne rýchlo dokopy a vďaka divokej karte napokon naša dvojica predsa štartovala na olympiáde – skončila trinásta. „Nebyť smoly v prvej jazde, mohla skončiť v prvej desiatke, možno aj deviata, ako štyri roky predtým v Salt Lake City,“ pripomína generálna sekretárka zväzu Mária Jasenčáková.
Kalendár poolympijskej sezóny kopíruje olympijskú. Svetový pohár zasa štartuje v Cesane Pariol. Posledný tréning znova pripadne na 17. novembra. Jediný rozdiel bude v tom, že na štarte sa neobjaví slovenské jednotkové duo MM.
Ľuba stále trápi koleno. „Práve som doň dostal tretiu z piatich injekcií – čo týždeň, to jedna,“ opisoval nám včera svoj zdravotný stav. „To je posledný pokus vyhnúť sa hroziacej operácii.“
Do konca mesiaca je ešte členom tatranského strediska vrcholového športu. Potom v nom končí. Živiť ho bude firma, ktorú si predčasom založili s bratom v Poprade.
„Mrzí ma to, ale kým sa nedoliečim, nemá zmysel pokračovať,“ tvrdí.
Ako to prijal Marx? pýtam sa. Ktorý? odpovedal otázkou Mick, mieriac na to, že mladší je či bol jeho partner a starší zasa ich tréner. „Partner to očakával,, ale jeho otec bol na infarkt,“ poznamenal. Nemožno sa čudovať, pauzu najmenej na rok-dva hneď po olympiáde oznámil aj najlepší slovenský sólista Jaroslav Slávik. Pritom obaja sú vo veku, ktorý dáva predpoklady stihnúť ešte prinajmenej jednu olympiádu.
„Nevidím to ešte ako definitívny koniec mojej kariéry,“ pripomína 28-ročný Mick. „O rok-dva sa ukáže. Možno už koncom tejto zimy. Nevylučujem ani to, že ešte chytím februárové majstrovstvá sveta v rakúskom Iglse.“
Veríte, že by sa ešte mohol vrátiť? pýtali sme sa Márie Jasenčákovej. Vypálila odpoveď hodnu päťnásobnej olympioničky: „Keď si spomeniem, ako ťažko som sa ja lúčila s aktívnou kariérou, tak verím.“
Slovenská reprezentácia v sánkovaní sa v nedeľu vrátila z prvého sústredenia v lotyšskej Sigulde. Mickov partner Walter Marx sa už chystal na sezónu ako sólista. V Taliansku na trenažéri síce skúšal aj štarty vo dvojici s Jozefom Ninisom, ale – ako pripomína Jasenčáková – na to, aby utvorili dvojicu, by potrebovali riadny a dlhší tréning. Mick si myslí, a Jasenčáková mu dáva za pravdu, že ,,z dvojsedadlových saní sa ľahšie presadne na jednosedadlové ako naopak.“
Mick prežil hektický rok. Nielen v tobogane, aj mimo neho. Turínsku haváriu na vlastné oči videla aj jeho snúbenica. Potom s ním znášala ťažké chvíle. V septembri si ju vzal za manželku. Bola to veľká sláva, ktorú si nenechali ujsť ani Ľubovi rakúski kamaráti – zakrepčiť si prišli aj olympijskí víťazi Lingerovci.
Slovenské sánkovanie sa nádeja, že raz im ešte duo MM bude súperom.
ĽUBOMÍR MICK
Narodený: 17. mája 1978 v Poprade
Tréner: Walter Marx st.
Partner: Walter Marx ml.
Úspechy: olympijské hry – 2002: 9. miesto, 2006: 13. miesto, majstrovstvá sveta – 2005: 7. miesto, 2003 a 2004: 8. miesto, majstrovstvá Európy – 2006: 10. miesto, Svetový pohár (celková klasifikácia) – 2002/2003: 7. miesto.
 |
