Objektom hry Demokracia Michaela Frayna sa, napríklad, prednedávnom aj bývalý západonemecký kancelár Willy Brandt.
K ideovým základom ľavicových hnutí sa v monumentálnym spôsobom vrátil na pôde londýnskeho Kráľovského národného divadla Tom Stoppard v trilógii Brehy utópie. V jeho najnovšej hre Rock'n'Roll, ktorú onedlho uvedie aj pražské Národné divadlo, sa Stoppard vracia k salónnemu britskému marxizmu, ale i k našej poaugustovej normalizácii. Divadelnými muzikálovými postavami sa stali už aj Perón a jeho žena Evita, Nixon, Kaddáfi či Thatcherová a mnohí ďalší.
Produkcia Tiso inscenovaná v divadle Aréna v predminulej sezóne prelomila v našich divadlách isté tabu, a to aj čo sa týka formy. Nebola totiž divadeným komixom ani kabaretom, pritom sa však dotýkala stále politicky rezonujúcej témy. Aréna však s podobnými témami neprišla ako prvá.
Slovenská televízia uviedla v roku 1996 inscenáciu Andreja Ferka Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi. V réžii Ľubomíra Pauloviča stvárnil postavu komunistického prezidenta Vladimír Jedľovský. Podľa ďalšieho Ferkovko textu vznikla v réžii Martina Ťapáka inscenácia Skupinový autoportrét prezidenta Beneša s Ivanom Vojtekom v hlavnej úlohe.
Rôznym politickým i umeleckým osobnostiam sa venujú aj viaceré rozhlasové hry, predovšetkým dlhodobý projekt Slovenského rozhlasu Slovenské rody.
V rebríčku najobľúbenejších životopisných tém sú dlhodobo najvyššie štúrovci, hoci dramatické spracovania týchto tém nie sú ani po ideologickom uvoľnení vždy najotvorenejšie.
Hry Karola Horáka Divný Janko, Apokalypsa podľa Janka (Kráľa) či „...príď kráľovstvo Tvoje“ o Ľudovítovi Štúrovi uviedli v rokoch 1994 a 1996 vo vtedajšom Divadle SNP v Martine. Neformálnu Horákovu trilógiu doplnilo Nebo, peklo, Kocúrkovo o Jonášovi Záborskom inscenované v roku 1995 v Slovenskom národnom divadle.
V Martine sa k Štúrovcom vracajú ešte aj dnes. S režisérom Dodom Gombárom pripravujú na december premiéru nového pesničkového projektu. O jeho prípadnom širšom politickom, nielen poetickom zameraní však tvorcovia zatiaľ nechcú hovoriť. Štúrovcom sa venuje celý rad ďalších inscenovaných i neinscenovaných hier. Peter Kováčik je, napríklad, autorom hry Svätý z Hlbokého o Jozefovi M. Hurbanovi. Pohľad na štúrovcov zo ženskej strany ponúkla Jana Juráňová v hre Misky strieborné, nádoby výborné.
V poslednom čase sa však objekty záujmu našich dramatikov posúvajú viac do súčasnosti. Trnavské divadlo sa vrátilo nielen k básnikovi Jánovi Smrekovi, ale aj ku kontroverznejším Miroslavovi Válkovi, Ladislavovi Novomeskému či Andrejovi Žarnovovi.
Martinské Slovenské komorné divadlo pripravilo v júni 2005 divadelnú inscenáciu Hodža (grandseňor v halene), ktorú uviedlo v rámci prvého ročníka Dní Milana Hodžu. Z pôvodného konceptu literárneho pásma či spomienkového večera o predvojnovom predsedovi vlády vznikla inscenácia, ktorá nikdy neskrývala svoje výchovno-vzdelávacie ambície. Pre STV ju spracoval Martin Kákoš.
K inému slovenskému politikovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi sa vrátilo v roku 1994 aj Radošinské naivné divadlo v produkcii Generál, samozrejme s odľahčeným spôsobom.
Autor: zu
