Dnešné deti sú na tom oveľa horšie - neboja sa vlakov ani áut, hrajú sa v blízkosti rušných ciest, bežne cez ne prechádzajú. Mnohé autá šoférujú ľudia preťažení a nervózni, niektoré ľahkomyselní. Deti sú najzraniteľnejším článkom cestnej dopravy.
Dialóg detí s dospelými
„Aj deti sa zúčastňujú cestnej premávky. Vidia ich vodiči?“ tak sa začína manuál netradičnej dopravnej súťaže a medzinárodného pedagogického projektu Bezpečnosť pre každého - Cesta a ja, s ktorým v tomto školskom roku tri mesiace pracovali štvrtáci na 79 slovenských základných školách. „Naše učebnice dopravnej výchovy sú dobre urobené - aj forma, aj obsah - preto sme mohli použiť iba okolo 20 percent know-how z pôvodného projektu,“ hovorí Saša Petrovická z firmy Poppins, ktorá projekt na Slovensku realizovala. „Zároveň sme chceli, aby deti povedali svoj názor napríklad na to, či je okolie ich školy bezpečné. Je to aj dialóg detí s dospelými - lebo deti doteraz museli aj tu počúvať iba príkazy.“
Deti napodobňujú rodičov
Deti dostali pracovný zošit, ktorý sa im veľmi zreteľne a pritom hravo prihovára - interaktívnymi cvičeniami si overujú, ako poznajú pravidlá cestnej premávky, čo všetko o jej nebezpečenstvách vedia, a núti ich zamyslieť sa aj nad tým, ako sa k týmto problémom stavajú dospelí. Súčasťou práce je aj anketa s dospelými. Lebo, či chceme, alebo nie, sme pre deti vzorom. Napríklad, ak otec nepoužíva v aute bezpečnostný pás, ani dieťa ho používať nebude.
Všetci v reflexných farbách
A pretože detský svet je nielen farebný, ale aj bezpečný, na obrázkoch dopravných novín, ktoré deti v rámci projektu vytvorili, sú nielen usmiate autíčka a deti, ale najmä jasne žiariace semafory a priechody pre chodcov. A tak deti s pevným presvedčením desaťročných, že keď je raz niečo pravidlom, tak pre všetkých, v novinách žiadajú: „Tam, kde sú priechody pre chodcov, by nemali byť žiadne prekážky, aby šoféri videli aj deti a deti zas šoférov; v daždi by deti nemali jazdiť na bicykli, na kolobežke, na kolieskových korčuliach; všetky deti a dospelí by mali by byť oblečení v reflexných farbách.“
Ja ťa vidím - vidíš ma?
„Zošit upozorňuje aj na tie veci, ktoré v našich knižkách nie sú,“ hovorí Petrovická. „Lebo dieťa vidí a počuje inak ako dospelý a berie do úvahy len to, čo je pred ním v strednom poli. A keď niekoho vidí, myslí si, že aj ten niekto vidí jeho. Dieťa tiež často nedokáže odhadnúť, odkiaľ zvuk prichádza.“ Preto zošit upozorňuje - dobre sa pozeraj a počúvaj, dávaj pozor, či je všetko na ceste v poriadku. Neponáhľaj sa, najkratšia cesta nie je vždy najbezpečnejšia!
Dieťa sa nebojí smrti
Aj o tomto je projekt Bezpečnosť pre každého - Cesta a ja, ktorý prebieha pod záštitou ministerstva školstva. Jeho cieľom je naučiť deti riešiť každodenné dopravné situácie v okolí ich domova a školy a podporiť u nich pocit spoluzodpovednosti za bezpečnosť na cestách.
Lebo dieťa vníma svet ináč, ako si my, dospelí, niekedy predstavujeme. Alebo - viete, že dieťa vníma pojem nebezpečenstvo až okolo siedmeho roku? A že sa nebojí smrti? Že až jedenásťroční dokážu predvídať a analyzovať situáciu?
MONIKA GÁLIKOVÁ
