BRATISLAVA – Zásadnú zmenu v komunikácii medzi úradmi a občanmi by mal od 1. januára priniesť zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Mnohé úrady zaväzuje aktívne zverejňovať informácie, ktoré občanom uľahčia vybavovanie povolení a žiadostí. Umožňuje vyžiadať si z verejných inštitúcií všetky neutajované informácie. Tie musia odpovedať do 10, v zložitejších prípadoch do 20 dní. Premiér Mikuláš Dzurinda od zákona očakáva, že prinesie lepšiu kontrolu verejnej správy a stane sa pilierom v boji proti korupcii. Hoci zákon bude účinný už o pár dní, o dostatočnej pripravenosti úradov na jeho využívanie existuje veľa pochybností.
„Hoci úradníci podávali niektoré informácie aj doteraz, v novom roku sa predsa len ocitnú v pre nich nezvyklej situácii. Kým sa isté veci stanú samozrejmými, bude to vyžadovať veľa trpezlivosti. V tomto duchu sa budeme snažiť vplývať aj na občanov,“ povedala občianska aktivistka Lota Pufflerová.
Podľa mimovládnych organizácií verejná správa premrhala čas, za ktorý sa mala pripraviť na zmenu legislatívy. „Zákon bol schválený 17. mája. Štátna správa a samospráva nie sú úplne pripravené na uplatňovanie zákona. Návrh opatrení na implementáciu zákona bol schválený 20. decembra. Teda dosť neskoro na to, aby si verejná správa mohla pohodlne upraviť organizačné poriadky, na to, aby mohla poskytovať informácie bez väčších zádrhov. Do 31. decembra sa musia upraviť aj spisové a skartačné poriadky, čo dosť zaťaží organizačné odbory inštitúcií,“ povedal právnik Tomáš Kamenec, ktorý sa podieľal na tvorbe informačného zákona. Z celkového počtu takmer 36-tisíc úradníkov prešlo školeniami len niekoľko stoviek.
Pri zavádzaní obdobného zákona v Čechách nedošlo k masívnemu náporu žiadateľov o informácie na úrady. Občianski aktivisti predpokladajú, že na Slovensku to nebude inak. České úrady však boli pred zavedením zákona do praxe lepšie pripravené. Pražský magistrát vyčlenil na podávanie informácií dve telefónne linky a vydal a rozdistribuoval príručku s odpoveďami na mnoho predpokladaných otázok. Na Slovensku sa podobné aktivity zatiaľ v širšom meradle neobjavili.
Zatiaľ sa nedajú odhadnúť finančné náklady, ktoré si uplatňovanie zákona vyžiada. V krajinách, kde sa podobné zákony zaviedli, zvyčajne boli reálne náklady nižšie ako predpoklady. „V dlhodobom horizonte prináša zavedenie informačného zákona do praxe úspory. Zefektívňuje prácu úradov, potláča korupciu, vedie k vyššej spokojnosti občanov,“ povedal aktivista Andrej Bartosiewicz.
Mimovládne organizácie pomáhajú úradníkom aj občanom zorientovať sa aj tým, že vydávajú školiace príručky, ktoré oboznamujú s možnosťami využitia zákona. Sú dvoch typov. Prvý sa zameral na pomoc úradníkom, druhý typ má pomôcť žiadateľom o informácie.
PETER KUNDER
