Karol Spišák (1941) - režisér a herec, narodil sa v Bratislave, vyrastal v Nitre. Tridsať rokov pôsobil v Divadle Andreja Bagara, teraz je riaditeľom Starého divadla v Nitre. Podpísal sa pod vyše dvesto filmových, divadelných a televíznych réžií. Naposledy režíroval pred dvomi týždňami v košickom Štátnom divadle Feydeaua Chrobák v hlave. Má deväť vnukov.

Režisérovi Karolovi Spišákovi moderná strava neprirástla k srdcu. Keď si má vybrať medzi pizzou a pirohmi, zvíťazia pirohy. Má rád plebejské jedlá ako huspeninu, guláš, vajce na mäkko s Nivou alebo mastný chlieb s cibuľou. Od detstva sa mu chute takmer nezmenili.

Ludáš kaša

"Vyrastal som v Nitre pod Kalváriou. Mama varila typickú juhoslovenskú kuchyňu. V dome často voňali makové slíže, lekvárové perky (pirohy) či jablková štrúdľa. Zo slaných jedál mi najviac chutila ludáš kaša. Je to ryža, do ktorej sa pokrája polievkové mäso z husieho krku, puchora a pečienky. Mal som rád, keď toto kvalitné mäso plávalo v husacej masti," hovorí.

Ako dieťa si pochutnával na hriankach s masťou a cesnakom, ktoré zapíjal čajom. "Ozajstnou špecialitou maminej kuchyne boli marhuľové knedle uvarené vo vriacej vode. Boli jemné ako páperie, dali sa krájať niťou. Už desaťročia som ich nejedol a za recept na ne by som bol naozaj povďačný."

Počas štúdia na vysokej škole v Bratislave jedával často tatársky biftek, vtedy bol módnym hitom. Domácu stravu objavil aj v kluboch, kde hrávali študentské divadlo. "Varili ju staršie kuchárky, ktoré ešte neboli pokazené všelijakými gastronomickými školami."

Orgán z kohúta

Ako režisér pracoval mimo Slovenska a ochutnával tamojšiu kuchyňu. V Prahe si vychutnával nezdravé údeniny a zapíjal ich českým pivom.

V Gruzínsku ochutnal slaný koláč, ktorému hovorili chačapuri. "Z hrubšieho cesta vytvarovali lodičku, do nej dali surové vajce, syr, maslo, korenie a šupli to do horúcej pece. Vybrali z nej chrumkavý koráb, ktorý jedli tak, že ho olamovali a kôrku namáčali do zapečeného vajíčka s roztopeným syrom. Bola to pochúťka."

Ďalšiu pochúťku dostal na noblesnej oslave výročia divadla v Sofii. "Ako predjedlo podávali malé a veľmi chutné "fazuľky". Divadelný teoretik, ktorý sedel vedľa mňa, mi vysvetlil, že je to z kohúta - najmenší orgán najväčšieho významu. Inak povedané, kohútie genitálie."

Z niektorých bulharských špecialít mal hrôzu. "Bolo to vtedy, keď nám priniesli na stôl hlavu z barana. Domáci z neho vylúpili oči a normálne ich jedli. Ja by som ich nezjedol za nič na svete."

Gulášové majstrovstvá

Karol Spišák nepatrí k režisérom, ktorí na skúškach používajú metódu biča. Tvrdí, že ak majú herci zo skúšky radosť, určite sa tento pocit prenesie aj na divákov. Preto im chce vždy pripraviť príjemnú atmosféru, ku ktorej môže patriť aj jedlo.

Raz pri skúšaní inscenácie vyhlásil gulášové majstrovstvá. Na každú skúšku priniesol vlastný guláš niekto iný, všetci ho ochutnávali a hodnotili. Na nástenke, kde visia plány skúšok, mali pripísanú skratku G a k tomu meno herca - kuchára, ktorý má v ten deň guláš variť.

"Ostatní členovia súboru, ktorí v hre nehrali, boli zvedaví, čo táto skratka znamená. Jeden kolega im to chcel prezradiť, no druhý ho zahriakol: Neblázni, veď nám všetko zožerú."

Herci si podľa Karola Spišáka myslia, že sú dobrí kuchári a on s nimi súhlasí. "V putovnom spôsobe života sú odkázaní na reštaurácie a vždy, keď majú možnosť, chytia do rúk varechu sami. Niekto z nich je dobrý, iný lepší. Zlého herca - kuchára som hádam ešte ani nestretol."

Varím, varíš, varíme

Asi pred pätnástimi rokmi Karol Spišák režíroval v Slovenskej televízii 250 častí seriálu o varení Varím, varíš, varíme. Aj napriek tomu, že to bola režisérsky anonymná relácia, lebo v záverečných titulkoch meno režiséra chýbalo, mal z tejto práce obrovskú radosť.

"Istá kolegyňa mi povedala, že nakrúcať o varení je pre mňa nedôstojné. Keď sa stretneme, sama sa nad tým pousmeje, lebo ona dnes varí na televíznej obrazovke často."

Karol Spišák považuje varenie za zábavu. Jedlám na tanieri dáva názvy, podľa toho, na čo sa podobajú. Jedlo z kvasníc nazval Mozočky mladého leguána, kuracím prsíčkam dal meno Úsmev laoskej krásavice a jedlo zo strukoviny mu pripomenulo Guttenbergov tlačiarenský lis.

Často varí vnukom na chalupe v Antole a baví sa aj pri tom. Navráva im, že jedia niečo iné ako v skutočnosti majú na tanieri. "Keď im servírujem kura, tvrdím im, že je to exotický vták, ktorého som ulovil," tvrdí napríklad.

Raz im pripravil diviačie stehno a vtedy im povedal skutočne pravdu. Neverili mu, vraj ich balamúti a boli presvedčení, že jedia prasiatko. "To, čo jednému chutí, druhému nemusí, preto je vo varení dovolené takmer všetko a len v kuchyni panuje ozajstná sloboda," skonštatoval Karol Spišák.

FOTO - AUTORKA

Recepty Karola Spišáka

Šumavské halušky

Suroviny: halušky, sušené hríby, cibuľka, olej

Postup: Vo vode varíme halušky a pridáme do nej čiernu vodu so sušených hríbov, ktoré sme predtým namočili. Halušky chytia farbu i chuť. Hríby pokrájame nadrobno, osmažíme na masle tak, aby hrkali, a dáme na halušky.

Kolumbovo vajce

Suroviny: zemiak, smotana, maslo, soľ

Postup: Veľký zemiak uvaríme v šupke, postavíme do pohára, odrežeme vrch a vydlabeme. Naplníme maslom, smotanou, posolíme a vyjedáme až po šupku.

Fingované párance

Suroviny: cestoviny v tvare slížov, zemiaky, tvaroh, oškvarky, prípadne klobáska

Postup: Slíže uvaríme vo vode. Upečieme zemiaky, ktoré roztlačíme. Zmiešame s uvarenými slížami. Pridáme tvaroh, oškvarky, trochu masla, môžeme pridať aj kolieska klobásky. Mimoriadna dobrota.

Netradičná pečienka

Suroviny: kuracia pečienka, cibuľa, olej, korenie

Postup: Na panvicu dáme naraz olej, cibuľku, kuraciu pečienku a korenie. Keď je všetko naložené, dáme na oheň, zakryjeme a necháme zapiecť asi 15 minút. Je to najlepšia úprava pečienky. Solíme až na tanieri.

Tarator - bulharská polievka

Suroviny: smotana, jogurt, cesnak, olej, balkánske korenie, orechy, čerstvé uhorky

Postup: Smotanu zmiešame s jogurtom, roztlačeným cesnakom, olejom a ochutíme balkánskym korením, pridáme sekané orechy, nakrájané uhorky, pomiešame a necháme odstáť. Podávame studené