Úsilie postaviť svoje programy pred rýchlo sa blížiacimi voľbami na téme daní alebo si na nej aspoň prihriať svoju polievočku sa dajú pozorovať už aj u nás – dokonca z kuchýň úplne rozdielnych politických subjektov. Otázkou zostáva, ako to politici s nami skutočne myslia.
Na rozdiel od Georgea Busha, ktorý svoje víťazstvo získal za veľmi výrazný a razantný škrt v príjmoch (a zároveň aj výdavkoch) štátu a v priebehu prvého týždňa svojej vlády predložil návrhy hneď niekoľkých kľúčových reforiem, sa nie neprávom plány politických a osobností v SR dajú pokladať za úplne iné. Dôkazom môže byť masové zavádzanie občanov polopravdami a nepravdami v médiách.
Nebezpečné sú najmä nie úplne presné fakty, ktorými nás dnes a denne bombardujú predstavitelia ministerstva financií, často podporovaní zástupcami prognostickej inštitúcie priamo žijúcimi z peňazí daňových poplatníkov. Dá sa však očakávať od štátom platených ekonómov, že budú bojovať proti svojmu chlebodarcovi?
Ministerstvo financií prezentovalo najmä v súvislosti s pripravovanou „reformou“ daní mnohé vyjadrenia, o ktorých sa dá s veľkým odstupom tvrdiť, že sú prinajmenšom prehnané a že prekročili hranicu množstva zamlčaných faktov, ktorú by bolo možné prejsť taktným mlčaním. Rozoberme si niektoré z nich, väčšina odznela len pred niekoľkými dňami v diskusnej televíznej relácii venovanej práve tematike daní:
Predstaviteľka ministerstva financií priamo povedala, že daňové zaťaženie na Slovensku sa znižuje a v tej istej súvislosti dodala, že odvodové (príspevkové) zaťaženie nie je možné priradiť k zaťaženiu daňovému. Bola by to skutočne pravda, ale nesmieme opomenúť sociálne, dôchodkové a ďalšie poistenia, ktoré so skutočným poistením nemajú vôbec nič spoločné.
Poistenie je totiž založené na dobrovoľnosti a na tvorbe jedného poistného fondu, z ktorého sa vyplácajú peniaze po poistnej udalosti. Napríklad také dôchodkové poistenie je však úplne povinné. Netvorí sa pri ňom žiaden stály poistný fond, pretože pri priebežnom systéme sú peniaze vložené do koša pracujúcimi občanmi z neho okamžite vyplatené občanom už nepracujúcim. Fakt je, že na dnes pracujúcich už čoskoro nebude mať kto poistenie platiť. Fakt je aj to, že s poistením nemá nič spoločné ani poistenie v nezamestnanosti, ani poistenie sociálne (dôchodkové a nemocenské).
Fakt je však najmä to, že ak chceme správne vyčísliť peňažné zaťaženie, ktoré štát kladie na svojich občanov, musíme doň zarátať dane bežné a dane vo forme poistného (o nič iné ako osobitnú formu dane dnes totiž pri odvodoch nejde).
Existuje niekoľko spôsobov merania takéhoto daňového a príspevkového zaťaženia, najviac uznávaným je podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Takto merané daňové a príspevkové zaťaženie dosiahlo vlani 44,7 percenta, v tomto roku narastie podľa schváleného štátneho rozpočtu až na 46,2 percenta. To je vzrast o 1,5 percenta, a teda v žiadnom prípade nie pokles, ako tvrdia „kompetentní“ úradníci.
Okrem samotnej výšky daní je nutné zohľadniť mnohé ďalšie faktory, ktoré silne ovplyvňujú výšku tzv. efektívneho (skutočného) daňového zaťaženia. Patrí medzi ne napríklad to, že podnikatelia si môžu do základu dane uznať len 85 percent nákladov na benzín. Zostáva len otázkou času, kedy ministerka zakáže uznávať si aj náklady na telefóny, faxy, poštovné… Aby podnikateľ náhodou „nezneužíval“ na súkromné účely okrem svojich áut aj telekomunikácie.
Do neba volajúcim tvrdením je, že dane predstavujú 20 percent z príjmu občana. Vyzývam každého, kto číta tento článok, aby sa pozrel na svoju výplatnú pásku, koľko z jeho príjmu tvorí daň. Aby sa pozrel v obchode na cenu tovarov, z ktorej len DPH tvorí až 23 %. Aby sa pri nákupe benzínu do svojho auta pozrel na jeho cenu – okrem 23-percentnej DPH tvorí veľkú časť aj spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív. A aby potom konfrontoval realitu s ilúziami ministerky financií.
Okrem daní sú verejné rozpočty financované aj štátnymi úvermi. Tie sú však iba odloženými daňami, pretože ich nakoniec bude musieť splatiť štát. A štát samotný nespláca nikdy nič rovnako, ako to nerobí ani vláda. Táto milá povinnosť zostáva na pleciach daňového poplatníka.
Veľmi rozporuplné sú vyjadrenia ministerstva financií o pripravovanej reforme daní. Niekoľko dní po jej vyhlásení ministerka Schmögnerová priznala, že reforma nebude znamenať zníženie daňového zaťaženia, ale len presun z jedných daní do druhých. Dnes, zrejme po politickom zvážení svojich slov, už ministerka hovorí o dvojpercentnom znížení. Predstava je to pekná, ale škoda, že účelová. Na občanov možno zaberie. Znižovať sa budú totiž dane, ktoré každý občan cíti a vidí – dane z príjmov.
Veselšie nám bude po zrušení dane z vína. Keď sme povedali A, musíme však v abecede pokračovať ďalej. O tom, že výpadok príjmov z priamych daní budú kompenzovať vyššie príjmy z daní nepriamych, ktorých platba je zahrnutá v cene tovarov a služieb, a preto si ich bežný daňový poplatník ani neuvedomuje, sa už toľko nehovorí. Nehovorí sa ani o zavedení nových, dodatočných daní – z motorového vozidla, ekologickej dane…
Na názornú ilustráciu poslúžia dva príklady: v prípade dane z pridanej hodnoty je cieľom ministerstva najprv preradiť čo najväčšie množstvo tovarov a služieb z nižšej, 10-percentnej sadzby do sadzby vyššej a neskôr nižšiu sadzbu zrušiť a zaviesť novú, jednotnú na všetko vo výške 19 percent. To zdraží ceny všetkých tovarov. Takáto daň postihne nielen pracujúcich a „bohaté vrstvy“, ale v rámci klamnej sociálnej ilúzie aj najohrozenejšie skupiny, ktoré priame dane ani neplatia: nezamestnaných, dôchodcov, matky na materskej dovolenke. Oni všetci budú kupovať potraviny a neskôr aj energie za vyššie ceny.
Druhým príkladom je spotrebná daň z cigariet. Cieľom je zjednotiť ju so sadzbami obvyklými v Európskej únii. Pred dvoma týždňami preletela Slovenskom správa, že priemerná sadzba dane z cigariet je v EÚ 61 Sk. Fajčíte? Staráme sa o vaše zdravie…
Prejdime na chvíľu k verejným výdavkom. Ministerstvo hovorí, že už nie je možné znižovať dane, o chvíľu sa pochváli, že to urobí o 2 percentá (už vieme, že je to bluf). Správna cesta by viedla znižovaním verejných výdavkov, predstavitelia ministerstva tvrdia, že to nie je v ich kompetencii. Kto za to však potom zodpovedá? A prečo si ministerka neurobí poriadok aspoň vo svojom rezorte? Nezávislý audit štátnej správy odporučil zánik alebo privatizáciu niekoľkých neefektívnych a zbytočných inštitúcií, minimálne jednej z rezortu financií. Namiesto zrušenia Správy pre veci majetkové ministerka financií osobne presadila jej existenciu ešte na jeden rok. A priestor na zníženie výdavkov sa opäť zúžil.
Ďalším veľmi dôležitým výdavkom nášho ministerstva je nepochybne aj reklamná kampaň v podobe kresleného seriálu Dane naše milované. Ani vám nenapadá lepší spôsob nakladania s peniazmi, ktoré vám kedysi patrili?
Daňová sústava je neprehľadná a zložitá nielen svojou formou a obsahom, ale aj svojím fungovaním. Zlodej, ktorý by sa po krádeži obhajoval tým, že svojej obeti vlastne pomohol, keď minutím ukradnutých peňazí svojej obete stimuloval hospodársky rast, by vyšiel na posmech a nemilosrdne putoval do väzenia. Ale ak je na strane obete daňový poplatník a na strane druhej štát a ak túto situáciu oblečiete do keynesovských rovníc a veľkolepého multiplikačného vzorca, dostanete zdôvodnenie hospodárskej politiky štátu.
Ideálne daňové zákonodarstvo by malo pozostávať z niekoľkých právnych aktov: čo najjednoduchšieho daňového zákona (2 – 3 strany musia úplne postačovať), zákona o fiškálnej zodpovednosti, ktorý stanoví, že vláda musí vopred oznámiť, z čoho pokryje zvýšenie verejných výdavkov, a zákona, ktorý so súhlasom občanov vymedzí, čo môže byť financované z ich peňazí. Kreslené filmy by to byť rozhodne nemali.
MARTIN CHREN
(Autor je tajomníkom Združenia daňových poplatníkov Slovenska)
