Poviedkový film troch debutujúcich režisérov podľa scenára Štefana Uhríka je pohľadom na životy bývalých rockerov, členov zakázanej kapely. Hudobníci svoje ideály zamenili za rodinný život a stále zamestnanie. Keď ich bývalého speváka hospitalizujú v psychiatrickej liečebni, naskytne sa im nečakaná šanca znova si spolu zahrať a zaspomínať na staré časy. Prípravy na spoločnú akciu však musia vtesnať do jedného dňa plného malých lží, kompromisov a morálne pochybných rozhodnutí.

Na filme Iba deň ste spolupracovali traja debutujúci režiséri. Nenastali počas práce okamihy pripomínajúce troch kohútov na smetisku?

"Je to možno zvláštne, ale vôbec nie. Jednak mal každý 'svoju' poviedku, jednak svoj najužší tím spolupracovníkov, takže my sme sa na pľaci v podstate ani nestretli, okrem výnimočných scén, ako napríklad v pivárni, čo je scéna, ktorá sa objaví vo filme dvakrát, ale vždy videná z iného pohľadu, z pohľadu postavy, ktorá práve 'rozpráva' svoj príbeh. Ale i tú scénu som dopoludnia nakrúcal ja, poobede Maroš Hečko. A, samozrejme, s výnimkou epilógu, ktorý režíroval podľa našej dohody Mišo Ruttkay."

Ako si spomínate na nakrúcanie?

"Hlavne vďaka výbornej spolupráci s Mirkom Donutilom bolo veľmi zábavné - neviem, či to môžem takto otvorene povedať, keď ide o takú dôležitú vec, ako je generačná výpoveď. A rovnako dobre som sa cítil, keď sme nakrúcali muziku, pretože v oboch prípadoch šlo o našich ľudí, s ktorými nebolo treba veľa slov."

Koľko trvalo?

"Asi tri mesiace, od marca do júna, čo je zaujímavé, keďže film sa odohráva, ako je jasné z názvu, počas jediného dňa. Nikto si nič nevšimol, žiadne vegetačné zmeny a podobne, čo je asi znakom toho, že divák sa v kine nenudil. Je známe, že ak sa divák v kine nudí, stáva sa z neho skriptka."

Ako sa vám spolupracovalo s Jarom Filipom a pánmi Donutilom a Zedníčkom? Aký ste boli tím?

"Keďže sme každý nakrúcali svoj vlastný film, ja som do styku s Pavlom Zedníčkom v podstate ani neprišiel, ale s Mirkom Donutilom a s Jarom Filipom bola spolupráca skvelá. Mirek bol už vtedy vynikajúcim hercom s výbornou tvorivou prípravou z divadla, takže neustále prinášal nové a skvelé nápady, napríklad vymyslel môj obľúbený fór, keď sa počas dirigovania pozrie na hodinky. V tíme bola trochu rivalita, pretože bolo jasné, že nás troch režisérov budú po filme porovnávať, a fakt nás aj porovnávali."

Čo vám príde na um ako prvé, keď si spomeniete na tento film?

"Big-beat."

Premiéra sa konala v apríli 1989. Mal film Iba deň úspech?

"Ani by som nepovedal. Na premiére bola celkom priaznivá atmosféra, v novinách vcelku dobré kritiky, napriek tomu v kinách nebol film žiadnou bombou, aby naň chodili davy ľudí. To však súvisí s vtedajšou situáciou, pretože prišiel do kín presne v dobe, keď sa davy ľudí otočili a začali chodiť na americké filmy, pretože bol po nich hlad a chodia na ne dodnes. Myslím, že sme si ani neuvedomovali, že nakrúcame výpoveď jednej generácie, a že tým pádom máme veľkú zodpovednosť, pretože ktovie, kedy zasa niekto dostane šancu nakrútiť generačnú výpoveď, však? Medzitým som ten film videl niekoľkokrát a ešte stále sa naň dá pozerať a navyše bol zaradený i do Zlatého fondu slovenskej kinematografie a do edície SME a Slovenského filmového ústavu (obom vďaka!). Skrátka, aby som to zhrnul, takto nenápadne sa z človeka stáva klasik."