BRATISLAVA - Zahraničná politika slovenskej vlády sa po nástupe premiéra Roberta Fica údajne mení. Opozícia tvrdí, že vláda nerobí citlivú politiku smerom k západnému Balkánu, ktorý bol posledné roky medzi našimi prioritami. Podľa opozície ministerstvo zahraničia zanedbáva najmä spoluprácu s Chorvátskom a vládni politici sa nepatrične vyjadrujú aj k budúcemu štatútu Kosova.
Premiér Robert Fico nedávno počas návštevy srbského premiéra Vojislava Koštunicu nepriamo povedal, že by sa Kosovo nemalo osamostatniť. V podobnom duchu sa vyjadril aj prezident Ivan Gašparovič.
"Sme zásadne proti tomu a som veľmi rád, že aj náš pán minister zahraničných vecí jednoznačne presadzuje riešenie, ktoré vylučuje takúto alternatívu," povedal o osamostatnení Kosova šéf koaličnej SNS Ján Slota. SNS v minulosti spolupracovala s nacionalistickou Srbskou radikálnou stranou.
"Výroky pána prezidenta a pána premiéra veľmi znepokojili našich partnerov, zneistili ich, pretože to boli výroky, ktoré neboli v súlade s tým, čo sme v zahraničnej politike o týchto otázkach v minulosti hovorili," hovorí bývalý minister zahraničia, poslanec za SDKÚ Eduard Kukan. "Zdá sa, že naši činitelia trošku predbehli medzinárodné udalosti," poznamenal bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničia József Berényi (SMK).
V otázke Kosova sú ostatné krajiny Európskej únie zdržanlivejšie a čakajú na návrh splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho. Diplomatické zdroje odhadujú, že by mal byť podobný snahám Británie a USA - teda podporiť osamostatnenie Kosova. Slovensko by sa tak v otázke Kosova mohlo ocitnúť mimo hlavného prúdu v únii.
"Chorvátsko je zneistené menšou intenzitou spolupráce," tvrdí Kukan. Slovensko podľa neho poľavilo aj v spolupráci s Ukrajinou. Slovensko v minulom období s Chorvátskom intenzívne spolupracovalo a rozoberalo s ním, ako splniť kapitoly prístupového procesu do únie, pripomenul Berényi. "Neviem, či takéto rokovania boli po nástupe novej vlády a či sa vôbec plánujú. Zdá sa mi však, že aktivity sú menšie, a to je zlé," dodal.
Ministerstvo tvrdí opak. "Slovenská ponuka chorvátskej strane poskytnúť pomoc v súvislosti s prístupovým procesom do únie trvá," povedal Igor Pokojný z ministerstva. Tvrdí, že priority Slovenska na Balkáne sú rovnako intenzívne ako doteraz. Minister Ján Kubiš sa nedávno v New Yorku stretol so svojím chorvátskym kolegom, čoskoro Chorvátsko navštívi a spresňuje sa aj termín Ficovej návštevy v Záhrebe, povedal Pokojný.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson považuje Chorvátsko za prirodzeného partnera Slovenska a myslí si, že Záhreb budeme naďalej podporovať. Po pozastavení členstva Smeru v Strane európskych socialistov minulý týždeň sa Slovensko dostalo do pozície, keby nebolo dobré púšťať sa do "sebavedomých iniciatív", hovorí. Za taktické pokladá mlčanie v otázkach, v ktorých neexistuje konsenzus únie.
V prípade Kosova Samson nevidí vážnejšie rozpory medzi súčasným postojom a postojom z čias minulej vlády. Aj za Kukana sa totiž podľa neho na Kosovo pozeralo ako na provinciu, ktorá by nemala získať úplnú samostatnosť a aj vtedy bola naša diplomatická garnitúra na Balkáne skôr prosrbská.
Zhoda panuje v prípade Rumunska a Bulharska
Na rozdiel od prístupu Slovenska k Chorvátsku a ku Kosovu opozícia súhlasí s otvorením pracovného trhu dvom budúcim členským krajinám - Rumunsku a Bulharsku. O otvorení trhu ako o vhodnej alternatíve hovorili už pred voľbami všetky parlamentné strany. Žiadna z významnejších strán pritom otvorene nehovorila o obavách z možného prílevu pracovníkov z týchto krajín.
"Úplne s tým súhlasím, sám by som to bol presadzoval, to je principiálna otázka," povedal Eduard Kukan. Podľa exministra sa Slovensko veľmi angažovalo za to, aby mu členské krajiny otvorili pracovný trh. Ak by Slovensko postupovalo podobne ako v minulosti starí členovia voči novým krajinám, bolo by to neférové, mieni. "Navyše si myslím, že to ani nespôsobí nejaké problémy pre trh s prácou na Slovensku," dodal exminister zahraničia. Za dobré považuje aj to, že sme otvorili náš trh novým členom únie ako prvá krajina. (knm)
