FOTO - REUTERS

V nedeľu sa vo vzduchu nešťastne zrazili dve lietadlá: čínska stíhačka a americké výzvedné lietadlo EP-3. Podľa Pekingu sú na vine Američania. Ich stroj sa vraj nečakane otočil a narazil do jednej z dvoch stíhačiek. Washington tvrdí, že pravdepodobne išlo o náhodu a stíhačka sa zachytila o krídlo ich lietadla. Čínske stíhačky vraj v poslednom čase lietajú až príliš riskantne.

Dokonalá nezhoda. K tej sa v poslednom čase približujú aj vzájomné vzťahy. Postup čínskych predstaviteľov „je pre nás nevysvetliteľný a neprijateľný“, povedal nahnevaný americký veľvyslanec v Pekingu admirál Joseph Prueher. „Doteraz nám neumožnili prístup ani k posádke, ani k lietadlu,“ vysvetlil.

Do lietadla nemajú vstupovať

Američania Číňanov dôrazne upozorňujú, aby do poškodeného lietadla nevstupovali. Ide o veľa. Vojenské výzvedné lietadlo má na palube techniku, ktorou Američania monitorujú situáciu v čínskom vnútrozemí a nepochybne aj prísne tajné dokumenty. „Ak zoberieme do úvahy všetko to špionážne vybavenie na palube, je to pre Spojené štáty pohroma,“ povedal podľa agentúry Reuters americký letecký poradca v Hongkongu Jim Eckes.

Všetci západní analytici sa zhodujú, že kolízia vo vzduchu má potenciál, aby prerástla do kolízie medzi dvoma krajinami. K nehode totiž došlo v najnevhodnejšej chvíli. V týchto dňoch sa musí nový prezident George W. Bush rozhodnúť, či predá Taiwanu zbrane a radary. Peking s tým nesúhlasí a je vraj ochotný urobiť takmer všetko pre to, aby predaju zabránil.

Ide o protiraketovú obranu

Spor má dve roviny. Čína neuznáva Taiwan za suverénny štát. Každý kontakt na medzinárodnej úrovni je tak veľmi háklivou záležitosťou. Tentoraz je však jadro problému inde: Peking sa obáva, že ak Washington predá odštiepeneckej ostrovnej republike radarový systém Aegis, urobí prvý krok k vybudovaniu protiraketového obranného systému. Ten je momentálne jedným z najvýraznejších zdrojov napätia medzi Spojenými štátmi a ostatným svetom na čele s Ruskom a Čínou.

Bates Gill, šéf Centra pre politické štúdie severovýchodnej Ázie v renomovanom Brookings Institute tvrdí, že čím dlhšie bude Peking posádku zadržiavať, tým viac bude rásť napätie a Bush sa bude dostávať pod rastúci domáci tlak. To by mohlo výrazne skomplikovať jeho rozhodovanie pri predaji zbraní a radarov.

Po otvorenej kríze pred dvoma rokmi sa čínsko-americké vzťahy na chvíľu upokojili. Počas bombardovania Belehradu v máji roku 1999 zhodili Američania nešťastnou náhodou bombu aj na čínsku ambasádu a zabili jej troch pracovníkov. V Číne to vyvolalo masové protiamerické demonštrácie. V posledných mesiacoch napätie opäť rastie. Číňania zadržali dvoch amerických akademikov a jedného obvinili zo špionáže.

Bush nie je Clinton

Od nástupu prezidenta Busha sa Číňania akoby „hecovali“ do agresívnejšieho prístupu. Bush od začiatku naznačuje, že bude k svetu pristupovať prísnejšie ako jeho predchodca Bill Clinton. V kríze pripomínajúcej studenú vojnu sa ocitol Washington vo vzťahu k Moskve. Teraz hrozí podobný scenár aj v Pekingu. Bush už neoznačuje Čínu za strategického partnera, ale skôr za súpera. Navyše chce budovať spomínaný raketový obranný systém. Aj preto sa Čína snaží odpovedať a v úsilí nerozhnevať si svojich ľudí chce odpovedať tvrdo.

„Čínski generáli a jastrabi spomedzi poradcov prezidenta Ťiang Ce-mina odporučili prezidentovi, aby voči Washingtonu pritvrdil,“ povedal pre CNN vysoko postavený zdroj z čínskej armády.

MATÚŠ KOSTOLNÝ