Zbytočné riziko, zlé pracovné podmienky, nízke mzdy - to sú problémy, ktoré podľa IGORA KŇAZOVICKÉHO z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, podstupujú mnohí ľudia, ktorí odchádzajú pracovať do zahraničia bez predchádzajúcej prípravy a bez toho, aby si zistili všetky dostupné informácie o svojich právach a povinnostiach.

"Ľudia sa vyberú pracovať do zahraničia a pritom nemajú v rukách nič. Nemajú ani pracovnú zmluvu."

Mali by ju podpísať ešte pred odchodom, doma? Nie je problémom pre zahraničného zamestnávateľa vybavovať podpisovanie pracovných zmlúv u nás?

"Ja by som odporúčal neodchádzať odtiaľto bez zmluvy. Pre seriózneho zamestnávateľa by nemalo byť problémom poslať pracovnú zmluvu na podpis mailom. Ak má slovenská sprostredkovateľská agentúra priamy kontakt na zamestnávateľa v zahraničí, môže mať predsa od zamestnávateľa aj poverenie, že ho vo veci podpísania pracovných zmlúv zastupuje."

Robia to takto sprostredkovateľské agentúry?

"Spravidla sú to len tie, ktoré sa zúčastňujú búrz práce alebo podobných oficiálnych stretnutí. Na tieto podujatia prichádzajú zamestnávatelia s jasnou predstavou, koľko akých pracovníkov potrebujú a chcú so záujemcami podpísať pracovné zmluvy priamo na mieste."

Hovoríte, že by ľudia nemali vycestovať do zahraničia bez podpísania pracovnej zmluvy. Vymedzuje zákon nejakým spôsobom, kedy má agentúra predložiť klientovi-uchádzačovi o prácu pracovnú zmluvu na podpis?

"Nie. Zákon to neurčuje. Ale stanovuje, že sprostredkovateľská agentúra nemôže žiadať od uchádzača žiadny poplatok súvisiaci so sprostredkovaním skôr, ako pracovnú zmluvu podpíše.

Pokračovanie na 38. strane

Dokončenie zo strany 37

Takže myslím, že by pre ňu malo byť zaujímavejšie, aby klient podpísal pracovnú zmluvu čím skôr.

Pretože akonáhle je podpísaná pracovná zmluva medzi uchádzačom a zamestnávateľom, agentúra si splnila svoj záväzok a môže si uplatniť nárok na odmenu. "

Na koho sa majú ľudia obrátiť s problémami v zamestnaní? "Ak prichádza k nejakým nezrovnalostiam po nastúpení do práce, treba sa obrátiť na inšpektorát práce alebo podobnú inštitúciu v mieste, kde zamestnávateľ pôsobí."

Prečo je tak veľa prípadov podvodov v tejto oblasti?

"Slováci majú slabé právne povedomie; nevedia, aké sú ich práva. Myslím, že zmluvy často neobsahujú všetko, čo by obsahovať mali. Ale kým nevidím konkrétnu zmluvu, nemôžem povedať či ju agentúra zle zostavila zámerne alebo išlo len o šlendriánstvo. Tak či tak pri nepresnej zmluve môže dôjsť k porušeniu zákona a ľudia na to doplácajú."

Môžu sa ľudia brániť, keď nie sú spokojní so službami sprostredkovateľskej agentúry?

"Môžu sa obrátiť sa na nás, na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a podať žiadosť o prešetrenie."

Ak ľudia investujú do cestovného a ubytovania v zahraničí a z práce napokon nič nie je, môžu žiadať od agentúry náhradu týchto peňazí?

"Môžu žiadať len poplatok za sprostredkovanie zamestnania - ak im agentúra nenašla prácu a poplatok vybrala protizákonne dopredu. Ale náklady na cestovné a ubytovanie žiadať nemôžu, ak sa agentúra zmluvne nezaviazala, že ich uhradí. Agentúry nemajú povinnosť zabezpečiť uchádzačom ubytovanie alebo cestu. Môžu to poskytovať ako vedľajšiu službu, ale musí to byť zakotvené v samostatnej zmluve." (gal)

Čo by mala obsahovať zmluva o sprostredkovaní práce* musí obsahovať názov, adresu, druh činnosti zamestnávateľa, u ktorého bolo zamestnanie zabezpečené,

* dĺžku trvania zamestnania, druh práce, mzdu alebo plat

* ďalšie náležitosti, napríklad spôsob zdravotného a sociálneho poistenia,

* rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok,

* výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania.

Pred podpísaním pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zahraničným zamestnávateľom nesmie sprostredkovateľ požadovať od uchádzača o prácu žiaden poplatok, súvisiaci so sprostredkovaním práce.