Minister financií Ján Počiatek (vľavo) prisľúbil Národnej banke Slovenska, že jej pomôže v boji proti inflácii. Premiér Robert Fico (v pravo) ho v tom podporuje.
FOTO – ČTK
minulého týždňa šéf rezortu Ján Počiatek. „Budeme spolu s NBS bojovať proti inflácii,“ povedal. Minister si to predstavuje tak, že ak to bude nevyhnutné, ministerstvo je pripravené „obmedzovať spotrebu“. Nepovedal, ktoré rezorty by škrty postihli. Premiér Robert Fico však už dlhšie tvrdí, že chce znižovať spotrebu verejnej správy a náklady na verejné obstarávanie.
Premiér Fico svojho ministra financií v snahe znižovať výdavky podporuje. „Pokiaľ ide o úspory na výdavkoch štátu, štátnych orgánov a úradníkov, v tomto bude mať minister financií vždy moju podporu,“ povedal pre SME.
„Vláda má na to nástroje. Je dobré, že minister financií dal takýto záväzok,“ reaguje na Počiatkove vyhlásenie analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliáš. Ministerstvo financií odhaduje, že inflácia dosiahne v nasledujúcom roku 3,1 percenta. Takáto hodnota je podľa predbežných odhadov ekonómov potrebná aj na prijatie eura. Slovensko ju musí splniť do konca marca 2008, ak chce zaviesť euro už v roku 2009. V súčasnosti je inflácia vyše štyroch percent.
Analytici sú k úsporám skeptickí
Ekonóm UniBanky Viliam Pätoprstý si myslí, že vláda nie je schopná urobiť také škrty, aby to pohlo infláciou. „Som k tomu zámeru skeptický. Muselo by totiž ísť o úspory v desiatkách miliárd korún a museli by sa urobiť relatívne skoro v budúcom roku, aby bol efekt na infláciu citeľný,“ povedal Pätoprstý. Skeptický je k prípadnému šetreniu aj ekonóm ING DSS Pavol Ondriska. „V budúcom roku celkové výdavky verejnej správy rastú o niečo rýchlejšie ako príjmy a sú zároveň viac ako dvojnásobne vyššie ako očakávaná inflácia, takže rozhodne nemožno hovoriť, že rozpočtová politika urobí maximum na splnenie inflačného kritéria,“ povedal Ondriska.
Pätoprstý si však myslí, že dodatočné škrty napokon potrebné nebudú. Infláciu na požadovanú úroveň stiahnu klesajúce ceny ropy. „Podstatné je, aby vláda dodržala záväzok znížiť schodok verejných financií pod tri percentá HDP,“ povedal Pätoprstý.
Podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie stúpla koncom minulého týždňa pravdepodobnosť, že Slovensko splní svoj záväzok a zavedie euro v januári 2009 z 52 a 56 percent. Vyplýva to z prieskumu inštitútu medzi slovenskými ekonómami. Dôveru medzi nimi zvýšil schválený rozpočet s deficitom pod tri percentá HDP.
Maastrichtské kritériá na zavedenie eura
Deficit verejných financií
Nesmie byť vyšší ako 3 percentá hrubého domáceho produktu. Toto kritérium by Slovensko podľa rozpočtu schváleného vo vláde malo splniť na budúci rok. V ňom sa počíta s deficitom 2,9 percenta.
Verejný dlh
Môže byť najviac 60 percent hrubého domáceho produktu. Slovensko kritérium plní. Verejný dlh by mal tento rok klesnúť z 34,5 na 33,1 percenta.
Cenová stabilita
Rast cien nesmie byť rýchlejší ako priemer troch štátov s najnižšou infláciou zvýšený o 1,5 percentuálneho bodu. V súčasnosti je to zhruba 2,8 percenta. V budúcom roku by to malo byť 3,1 percenta. Slovensko plánuje plniť toto kritérium začiatkom roku 2008. V súčasnosti je medziročná inflácia na Slovensku 4,6 percenta.
Úrokové sadzby
Dlhodobé úrokové sadzby môžu byť najviac dva percentuálne body nad priemerom troch štátov s najnižšou infláciou. Slovensko už toto kritérium plní. V júli 2006 bola dlhodobá úroková sadzba na Slovensku 3,93 percenta, kým kritérium bolo 5,53 percenta.
Kurzová stabilita
Slovenská mena môže počas dvoch rokov kolísať od centrálneho kurzu 38,455 koruny za euro, s ktorým vstúpilo vlani v novembri do systému ERM II, najviac o 15 percent na obe strany. Slovensko by kurzovú stabilitu malo splniť do konca novembra 2007.
